Mnohým Európanom behá mráz po chrbte pri čítaní nemeckej vojenskej stratégie, vyhlásil vo štvrtok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov reagujúc na Berlínom predstavenú novú národnú vojenskú stratégiu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
„Myslím si, že keď Európania čítajú takéto riadky a dozvedia sa o takýchto plánoch, pravdepodobne im behá mráz po chrbte,“ komentoval hovorca Kremľa pre televízny spravodajský program Vesti správy o nemeckej stratégii, ktorá označuje Rusko za hrozbu a hovorí o vytvorení najsilnejšej armády v Európe.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius predstavil v stredu novú národnú vojenskú stratégiu, ktorou Berlín reaguje na rastúcu hrozbu zo strany Ruska. Plán zahŕňa vojenskú stratégiu a analýzu schopností nemeckej armády (Bundeswehru), ktorá stanovuje zloženie, štruktúru a veľkosť ozbrojených síl.
Nemecké ozbrojené sily prechádzajú programom prezbrojenia v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, pričom krajina v januári opäť zaviedla dobrovoľnú vojenskú službu s cieľom zvýšiť počet vojakov. Aj keď sú podrobnosti stratégie utajené, minister uviedol, že plány počítajú s „premenou Bundeswehru na najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“. Podľa ruských médií by sa tak malo stať do roku 2039.
„Hlavné je, aby sa Nemecko kvôli svojim plánom na vytvorenie najsilnejšej armády na európskej scéne nedostalo do rovnakej situácie, v ktorej sa už niekoľkokrát v histórii ocitlo,“ poznamenal v tejto súvislosti pre ruskú televíziu hovorca Kremľa.
Minister nevylúčil zavedenie povinnej vojenskej služby
Cieľ Nemecka dosiahnuť úroveň 460 000 vojakov v aktívnej službe a v zálohe nie je konečný strop a v prípade potreby by ho bolo možné prekročiť, uviedol v stredu Pistorius. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Uvedené číslo „nie je stropom“, ale skôr „smerom, ktorým sa uberáme“, povedal Pistorius pre verejnoprávnu televíziu ARD s tým, že počet vojakov by sa mohol zvýšiť v reakcii na meniace sa požiadavky alebo zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu.
Poukázal pritom na pokrok vo zvýšení počtu vojenského personálu. Od jeho nástupu do funkcie sa počet aktívnych vojakov zvýšil z približne 180 000 na zhruba 185 000 až 186 000, pričom počet prihlášok a náborov naďalej rastie, uviedol.
Pistorius nevylúčil opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby, ak sa dobrovoľné opatrenia ukážu ako nedostatočné. V takom prípade „budeme musieť diskutovať a rozhodnúť o povinných nariadeniach“, povedal. Vzápätí však dodal, že takýto krok sa v súčasnosti nezvažuje. Zatiaľ je prioritou dosiahnuť stanovený cieľ pomocou existujúcich opatrení, povedal Pistorius.
