Slovenský herec, zabávač, moderátor, scenárista a hudobník Oldo Hlaváček zomrel vo veku 91 rokov v nedeľu 17. augusta v Bratislave. Svoju profesionálnu kariéru ukončil na divadelných doskách SND, kde naštudoval poslednú rolu v hre Pohreb alebo svadba – čo skôr? (premiéra v roku 2019). V hre od autora Chanocha Levina stvárňoval Hlaváček postavu Lichtensteina, starnúceho joggera. Poslednýkrát si v inscenácii zahral v júni 2021.

"Potom sa rozhodol ukončiť svoju spoluprácu s SND, čo bolo preňho veľmi ťažké rozhodnutie," povedal pre TASR syn Olda Hlaváčka Ivo. Herec v súkromí vynikal aj ako výborný kuchár a remeselník. Mal dvoch synov Olda a Iva a bol hrdým dedkom a pradedkom.

Smrť legendy oplakáva jeho vnučka Lucia Hlaváčková, ktorá moderuje markizácku rannú šou Teleráno. S dedkom mali veľmi blízky vzťah. "Od začiatku až do konca. Zaslúžiš si veľa slov, ale prepáč, teraz nevidím na obrazovku. Ľúbim ťa, dedko a verím, že ti je dobre. Tvoj Lucifer," odkázala do neba.

Napriek veľkej strate vstala v pondelok ráno do práce, nasadila úsmev a celé vysielanie ustála. "OH: Spamätaj sa, zobuď sa, vzchop sa a choď do roboty! Pomohlo," napísala v pondelok k videu z ranného natáčania, kam pridala slová dedka. FOTO nájdete v galérii.

Oldo Hlaváček sa narodil 26. januára 1934 v Bratislave. Prvú hereckú príležitosť dostal v školskom predstavení Chrobáci. Počas štúdia hral v ochotníckom súbore Ľudová scéna mesta Žiliny a v gymnaziálnom Divadelnom krúžku Maxima Gorkého. Následne vyštudoval Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

V roku 1963 sa stal členom Činohry SND. Roky sa obliekal do kostýmu Čerta v muzikáli Na skle maľované. Účinkoval v hrách Strach z pekla, Bratia Karamazovci, Chrobák v hlave, Sluha dvoch pánov, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Ženský zákon, Pokus o lietanie či Krčma pod zeleným stromom a v mnohých ďalších. "Ja som sa zaujímavým spôsobom dostal do divadla, hneď po skončení vojenskej služby. Hrával som veľmi často, predovšetkým na Malej scéne SND. Tu som zažil najpozitívnejšiu odozvu od divákov a to som považoval za jeden z najväčších úspechov vo svojej práci," prezradil Hlaváček.

Priestor pre svoju komiku, zmysel pre paródiu a karikatúru našiel predovšetkým v rozhlase a televízii. Účinkoval v nespočetnom množstve zábavných programov vrátane tých silvestrovských. S kolegom Ivanom Krajíčkom stvárnili nezabudnuteľných gazdov v scénkach v Hostinci Pod gaštanom. Práve v rámci pracovných úspechov si najviac cenil prácu v rozhlase.

"Keď som sa sám seba pýtal, čo som dobre urobil, tak to bolo písanie textov pre rôzne relácie v rozhlase a v televízii. To ma utešovalo, s tým som sa upokojoval," priblížil umelec.

Raketový vzostup popularity však Oldovi Hlaváčkovi v 70. rokoch 20. storočia priniesla televízna súťaž Vtipnejší vyhráva, v ktorej známi herci rozprávali vtipy a ich úspech meral "potleskomer". Hlaváček reláciu nielen uvádzal, ale aj autorsky pripravoval. O najvyššiu métu 100 bodov sa v nej pravidelne uchádzali herci ako František Dibarbora, Marián Labuda, Eva Krížiková, Ivan Rajniak, Magda Paveleková, Ivan Krivosudský alebo Ivan Krajíček, ktorý neskôr Hlaváčka vystriedal v jej moderovaní.

Vo filme debutoval v roku 1966 v snímke Tango pre medveďa. Diváci ho mohli vidieť aj vo filmovej dráme Zajtra bude neskoro (1972), v komédii Hroch (1973), Rača, moja láska (1977), v rozprávke Múdra Gabriela (1983) a v televíznom filme Bankinghouse Khuwich and comp. (1985). So synom Ivom Hlaváčkom účinkoval v programe Hore nohami a moderovali reláciu Kurnikšopaholubník. Účinkoval tiež v televíznych seriáloch ako Tajné životy (2015) a ZOO (2016).

Za významné zásluhy v rozvoji divadelnej, rozhlasovej a filmovej tvorby udelil prezident SR Rudolf Schuster 20. februára 2004 hercovi vyznamenanie Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa. Hlaváček sa v októbri 2013 zúčastnil na odhalení tabule na pamiatku politických väzňov, ktorých v budove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave držal v rokoch 1948 – 1989 komunistický režim.

On sám bol v roku 1957 uväznený na jeden rok za poburovanie proti republike. Po návrate z väznice ho prijali do bratislavského Slovnaftu na miesto vodiča parného valca, napokon však ponuka z Divadla Jonáša Záborského v Prešove umožnila umelcovi pokračovať v hereckej dráhe.