Koktejl.sk
Divadelný a filmový herec, režisér a tiež dlhoročný pedagóg Emil Horváth ml. vstúpil do klubu osemdesiatnikov. Na slovenskej divadelnej scéne pôsobí od roku 1968, keď sa stal členom Divadla SNP v Martine, dnešného Slovenského komorného divadla. V Činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave pôsobí od roku 1983.
K hereckému povolaniu nemal ďaleko, jeho otec Emil Horváth starší patril totiž k významným hercom. „Profesia môjho otca ma samozrejme ovplyvnila. Pôsobil v Slovenskom komornom divadle v Martine, bol veľmi všestranný, okrem toho, že hral ako herec v činohre, bol aj režisér bábkových predstavení pre deti," prezradil.
„Sám si doma tie bábky vyrábal. Aj ja som mal od neho vlastné divadielko. A samozrejme ma vodil do divadla na predstavenia. Skrátka tú ´infekčnú chorobu zvanú divadlo´ som chytil od neho,“ uviedol Emil Horváth ml. Zároveň dodal, že herectvo je pre neho práca a koníček v jednom, vyhovujúci spôsob života a aj určitý životný štýl.
Okrem hereckej práce a režírovania je aj pedagógom. Od roku 1984 učil divadelnú tvorbu na VŠMU. V júni 2005 ho vymenovali za vysokoškolského profesora. Adeptom herectva často zdôrazňoval, že herec na javisku postavu nehrá, on ňou musí byť.
„V súbore SND je myslím momentálne ´pár´ členov, ktorí sa vypracovali na výrazné herecké osobnosti. Diana Mórová, Zuzka Fialová, Ján Koleník, Alexander Bárta, Tomáš Maštalír, Dano Fischer, Dominika Kavaschová, Jakub Rybárik, Gregor Hološka, Daniel Žulčák, Zuzka Porubjaková, Kamila Heribanová. Nemenujem ich preto, že sa chcem chváliť, že som ich učil, ale preto, že môžem hrať s takýmito vynikajúcimi hereckými partnermi,“ uviedol legendárny herec.
Jeho bývalí študenti, z ktorých sú dnes úspešní umelci, mu gratulovali k jubileu prostredníctvom sociálnej siete. Nechýbala ani jedna z favoritiek legendy - Dominika Fischer, za slobodna Kavaschová.
„Nech žije Emil! Náš najobľúbenejší kolega. Pokora, profesionalita, precíznosť, férovosť, pripravenosť, energia, múdrosť, inteligencia, humor a ľudskosť... To je on," vymenovala prednosti Emila Horvátha ml. FOTO jej príspevku nájdete v galérii.
Veľké herecké šťastie Emila Horvátha ml.
Emil Horváth ml. sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre, ale detstvo a mladosť prežil v Martine, kde jeho otec získal angažmán. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave ukončil v roku 1968. Jeho prvým pôsobiskom sa stalo Divadlo SNP v Martine, kde pôsobil v rokoch 1968 - 1976 a zaznamenal aj prvé úspechy.
V roku 1973 ho vyznamenali cenou Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre Letní hostia Maxima Gorkého. Dočkal sa aj filmovej ceny, keď si v roku 1974 odniesol Zlaté slnko z 12. filmového festivalu mladých v Trutnove za stvárnenie postáv z filmov Dolina (1973) a Deň slnovratu (1973).
Na javisku bratislavskej Novej scény účinkoval v rokoch 1976 - 1983 a vynikol ako Treplev v Čechovovej Čajke alebo ako Salieri v Shafferovom Amadeovi. Členom Činohry SND v Bratislave sa stal v roku 1983 a na prvej slovenskej divadelnej scéne sa predviedol v desiatkach predstaveniach. V rokoch 2011 - 2013 Činohru SND aj viedol.
Herecké umenie je podľa neho pominuteľné, podobne ako všetko v živote a mnohé inscenácie a divadelné úlohy sú už len spomienkami. Najbližší vzťah má k tým, v ktorých momentálne hrá. V súčasnosti účinkuje v siedmich tituloch a jedným z nich je predstavenie Falošná nota, v ktorom hrá po boku Milana Kňažka.
„Mal som však šťastie na postavy z hier veľkého Shakespeara. Hral som Romea, Macbetha, Richarda III., Prospera, vojvodu v hre Oko za oko, Evansa vo Veselých paniach z Windsoru a mnoho ďalších postáv. Považujem za veľké herecké šťastie, že som sa mohol ´popasovať´ s týmto najväčším dramatikom všetkých čias,“ zdôraznil herec, ktorý sa dlhé roky venoval aj divadelnej réžii.
Ako divadelný režisér začínal v Martine a po roku 1989 režíroval aj v SND, na Novej scéne, v Štátnom divadle Košice (dnešné Národné divadlo Košice), v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Divadle Jána Palárika v Trnave, Mestskom divadle Brno, v Národnom divadle v Brne, v pražskom Divadle pod Palmovkou a 12 rokov v bratislavskom Divadle West.
V roku 1987 dostal Cenu Andreja Bagara za postavu Zilova v hre Alexandra Vampilova Lov na kačice. Cenou Literárneho fondu za výkon v predstavení Chrobák v hlave Georgesa Feydeaua a za réžiu hry Alberta Camusa Caligula ho ocenili v roku 1991. Za úlohu Starčeka v inscenácii Stoličky od Eugena Ionesca dostal prestížnu cenu Divadelné dosky (1999), Cenu Jozefa Kronera (2000) a aj Výročnú Cenu Literárneho fondu (2001).
V roku 2005 mu prezident SR udelil štátne vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. Cenu Literárnu fondu dostal aj v roku 2017 za stvárnenie postavy Petra Williamsona v hre Apartmán v hoteli Bristol, s prihliadnutím na postavu pána Labaša z inscenácie Spievajúci dom.
Pred kamerou debutoval v roku 1965 vo filme Každý mladý muž režiséra Pavla Juráčka. Zahral si aj v kriminálke Sedem svedkov Petra Solana (1967), jednu z titulných postáv mu zveril aj režisér Karel Zeman v snímke Na kometě (1970).
Jednou z jeho najznámejších filmových hereckých kreácií sa stal cukrár Šimon Šindelka, ktorého stvárnil v komédii Juraja Herza Sladké starosti (1984). Predstavil sa aj v televíznych seriáloch Tridsať prípadov majora Zemana, Búrlivé víno, Tajné životy či Autoškola. V súčasnosti hrá v seriáloch Dunaj, k vaším službám a Nemocnica.
Koktejl.sk
