Rebríček TOP základných a stredných škôl: Pozrite sa, či vaše dieťa chodí do tej najlepšej!

• Optimalizácia stredných škôl je podľa RÚZ nedostatočná, inšpirovať sa môžeme zahraničím.
• RÚZ kritizuje chýbajúce Testovanie 5 a žiada štandardizované merania výsledkov.

Na vedúcu pozíciu v rebríčku škôl podľa dosiahnutých výsledkov žiakov sa opäť dostala Základná škola (ZŠ) Mudroňova v Bratislave. V kategórii stredných odborných škôl (SOŠ) je na čele Obchodná akadémia na Kukučínovej ulici v Trnave. Medzi gymnáziami dosiahli opäť najlepšie výsledky študenti bratislavského Gymnázia na Grösslingovej ulici. Vyplýva to z údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktoré na utorkovej tlačovej konferencii odprezentoval jeho riaditeľ Dušan Zachar.

Bodovo sa medziročne najviac zlepšili žiaci ZŠ Rudolfa Dilonga v Trstenej, SOŠ na Nerudovej v Hlohovci a Gymnázia v Detve na Štúrovej ulici. Spomedzi ZŠ, ktoré navštevuje viac ako 20 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, obsadila prvenstvo ZŠ Komenského v Smižanoch. Na webovej stránke skoly.ineko.sk možno nájsť výsledky hodnotenia základných a stredných škôl na Slovensku, ako aj ďalšie údaje.

Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský v súvislosti s hodnotením výsledkov žiakov ZŠ v rebríčku poukázal na nerealizovanie Testovania 5, ktoré považoval za cenný zdroj informácií. K dispozícii sú dáta iba za školský rok 2021/2022. Apeloval preto na ministerstvo školstva, aby čím skôr zabezpečilo celoplošné štandardizované merania. Podľa svojich slov má informáciu, že školáci by sa mali testovať v trojročných cykloch, na ktoré sa postupne prechádza v rámci kurikulárnej reformy. Na otázku, kedy bude zabezpečené, však odpoveď nedostal.

Vyjadril sa aj k téme optimalizácie stredných škôl. „Výsledky aj v tomto testovaní jednoznačne podporujú myšlienku, že veľká škola má možnosť byť lepšia škola,“ uviedol. Zároveň však upozornil, že ministerstvo síce začalo s optimalizáciou stredných škôl minulý rok, no niektoré opatrenia považuje za kamufláž, napríklad presúvanie žiakov či IČO.

„Takže myslíme si, že keď sme znížili ten počet škôl, ktoré máme, z 808 na 796, že sme neurobili nič. To je proste absolútne žalostné, čo predvádzajú samosprávne kraje,“ dodal Lelovský. Ako príklady v oblasti počtu škôl spomenul krajiny ako Fínsko, Singapur či Anglicko. Slovensko sa podľa neho môže inšpirovať aj Slovinskom.