Slovensko dostalo pred pár dňami ponuku zapojiť sa do Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa. Trump predstavil Radu mieru vo štvrtok (22. 1.) na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Pozval do nej približne 60 krajín, presné zloženie však dosiaľ známe nie je. Okrem iných je medzi nimi Rusko, Čína, Európska komisia, Poľsko či Austrália. Účasť odmietli napríklad Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švédsko a Slovinsko.
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) nezaujal k ponuke jednoznačný postoj, čo zdvihlo tlak bývalému poradcovi premiéra Roberta Fica Eduardovi Chmelárovi. „Nech Ficova vláda ani len nepomýšľa na koketovanie s Trumpovou mierovou radou," odkázal rázne prostredníctvom Facebooku.
Politický analytik pripomenul vyhlásenie ministra, v ktorom zopakoval, že odborníci z jeho rezortu vyhodnocujú možnosti i riziká. „Ak odborníci ministerstva celý týždeň vyhodnocujú takú jednoznačnú vec, je najvyšší čas poobzerať sa po iných expertoch," poznamenal Chmelár, podľa ktorého nejde o odbornú otázku.
„Keď minister obrany Robert Kaliňák v nedeľnej televíznej diskusii začal špekulovať, či vôbec ide o prezidentskú zmluvu, vyznelo to, akoby vláda vážne uvažovala, že sa k Mierovej rade pridá, a že teda obíde parlament a prezidenta. Ale to je vylúčené," napísal s tým, že hlavu štátu nemožno obísť.
Dodal, že ak vláda neustále zdôrazňuje potrebu dodržiavania medzinárodného práva, v tejto otázke nemá čo váhať. „Mierová rada je v priamom rozpore s duchom a literou Charty OSN. Nemá žiadne orgány a nástroje na dohľad, zabezpečenie alebo presadenie mieru. Nie je inkluzívna, ale exkluzívna, nie je pre všetkých, neexistuje tu rovnosť národov, dokonca ani rovnosť veľmocí. Mali by sme v nej oveľa menej právomocí a vplyvu ako v OSN, museli by sme podporovať všetko, čo si imperátor Donald zmyslí," vysvetlil politický analytik.
„Chcel by som veriť, že má Ficova vláda iba strach z následkov odmietnutia Trumpovho pozvania a že nie je z tohto projektu nadšená. Za istých okolností môže byť fakt nebezpečné nebyť v tom istom zoskupení ako Maďarsko. Ale naše dejiny, naše zlomové okamihy 1848, 1944 a 1968 nám ukázali to, čo na konci svojho života vyzdvihol Alexander Dubček - totiž, že z vojenskej porážky môže vzísť morálne víťazstvo, no z morálnej porážky nikdy," dodal.
Zmluva s diablom?
Spoliehať sa na momentálnu Trumpovu dominanciu je podľa Chmelára neobyčajne krátkozraké a z dlhodobého hľadiska by sa to mohlo Slovensku vypomstiť. „Tým skôr, že táto vláda si za svoju mantru zvolila suverenitu, no takouto "zmluvou s diablom" by sa jej definitívne vzdala," zdôraznil.
„Vojenskou dohodou s USA, jadrovou dohodou s USA a Mierovou dohodou s USA by sme sa stali tak nebezpečne závislými od Spojených štátov, že by sme boli nielen ich faktickými vazalmi, ale od tejto upadajúcej veľmoci by závisela aj čistá existencia Slovenskej republiky. Inými slovami, odovzdali by sme svoju budúcnosť do rúk "vodcu slobodného sveta" Donalda Trumpa, čo je formulka, ktorú už raz recitoval Jozef Tiso pred Adolfom Hitlerom," poznamenal Chmelár.
„Apelujem na vládu Slovenskej republiky, aby hodnotovo nezablúdila a nezišla z cesty. Doteraz sa správne držala svojho geopolitického kompasu, keď prišla k záveru, že najsilnejšou zárukou našej suverenity je dodržiavanie medzinárodného práva, na ktoré sa dá na súdoch odvolávať vždy - aj keď je spochybňované, porušované či pošliapavané. Tam, kde je imperiálna Amerika, medzinárodné právo neexistuje," odkázal v závere.
Postoj slovenského premiéra
Fico medzičasom vyhlásil, že Slovensko by podľa neho malo odmietnuť pozvanie do Rady mieru. „Nie sme zástancami toho, aby vznikali nejaké paralelné štruktúry, o ktorých celkom všetko nevieme,“ skonštatoval na utorkovej tlačovej konferencii. Nesúhlasí s miliardovým členským ani rušením existujúcich medzinárodných inštitúcií. Témou sa bude zaoberať vláda na stredajšom (28. 1.) rokovaní.
„Ja si myslím, že s veľkým poďakovaním by Slovenská republika mala odmietnuť toto pozvanie a by sme sa mu nemali ďalej venovať. Napriek tomu Slovensko bude patriť medzi krajiny, ktoré vždy volali a budú volať po mieri,“ vyhlásil premiér.
Existujúce medzinárodné inštitúcie, ako je OSN, treba podľa neho reformovať, nie rušiť. „Máme ako Slovensko obrovský záujem stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028-2029 a na všetkých našich návštevách žiadame partnerov o podporu nášho členstva,“ pripomenul. Ako uviedol, nie je si tiež istý, či má byť Rada mieru všeobecným orgánom pre viaceré prípady, alebo ide len o ad hoc inštitúciu s dočasným charakterom, ktorá sa má venovať situácii v Pásme Gazy.
Rovnako namieta členské vo výške miliardy dolárov. „Vláda Slovenskej republiky nikdy nevynaloží žiadne členské na vstup do podobnej inštitúcie,“ vyhlásil Fico. Proti pristúpeniu SR do Rady mieru je aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Informoval, že rezort diplomacie analyzoval dosah prípadného členstva v Rade mieru na vnútroštátny právny poriadok, ale aj záväzky v medzinárodných organizáciách.
