Koktejl.sk
Jaroslav Oplištil bol už od detstva problémovým dieťaťom. V škole mu to nešlo, už ako 14-ročný začal piť a fajčiť a prvýkrát sa postavil pred súd za krádež cigariet a čokolády, keď mal 18 rokov. Po prepustení bol trestaný ešte niekoľkokrát za majetkovú trestnú činnosť, podvod, príživníctvo či útek z vojny.
Najvážnejšie to bolo v roku 1987, keď vylákal do lesa dve dievčatká vo veku sedem a deväť rokov a vyhrážkami ich donútil, aby sa dotýkali jeho prirodzenia a vykonal na nich orálny sex.
Za toto dostal 5-ročný trest odňatia slobody, no v januári 1990 prišli Havlove amnestie a po prepustení z väzenia si hľadal prácu. Žiadosť podal aj v pražskej nemocnici na Bulovke a chcel pracovať ako sanitár, čo ho v minulosti už živilo.
Počas prijímacieho procesu síce nezatajil, že sedel v base, no úplne nepriznal o akú trestnú činnosť šlo. Keď si jeho nadriadená overovala za čo bol trestaný, pochybila aj kurátorka z Liberca, ktorá jej povedala iba o majetkovej trestnej činnosti. Výpis z trestného registra ani po opakovaných výzvach nikdy Oplištil nedodal.
Tak sa stal odsúdený pedofil sanitárom na detskom oddelení. Aj keď boli s jeho prácou v nemocnici všetci spokojní, niektorí si všimli pár podozrivých momentov. Priznali však, že to nikdy nebolo nič, čo by vzbudzovalo nedôveru.
V posledný aprílový deň v roku 1990 sa o šiestej ráno začínala Oplištilovi 24-hodinová služba, no v ten večer sa aj s kolegom opili v blízkej krčme a pohádali sa. Keď mu došli peniaze išiel na oddelenie a uprosil jednu zo sestier, aby mu požičala 30 korún. V krčme ho asi o 21:30 objavil ďalší sanitár a odviedol ho do nemocnice.
„Celú cestu som mu hovoril, že v pracovnom čase sa nemá piť a mohli ho vyhodiť. Bol podnapitý, mal neistú chôdzu. Povedal som mu, aby šiel na ubytovňu, že za neho prácu urobím a zobudím ho, keby bol nejaký exitus. Rozprával, že kým pôjde spať, zájde na detské a dá si kávu,“ cituje slová sanitára idnes.cz.
Keď prechádzal cez oddelenie začul v jednej izbe dojča a policajtom neskôr priznal, že netuší, čo ho to vtedy napadlo. „Sklonil som sa nad postieľkou a vybral dieťa. Bolo tam šero, takže som nevedel, či je to chlapec alebo dievča. Prechádzal som sa po izbe s dieťaťom v náručí. Neviem, čo to so mnou bolo, zrazu som ho vzal a odniesol na ubytovňu. Padla na mňa asi nejaká ľútosť, že som sám,“ tvrdil Oplištil, ktorý z oddelenia vzal 7-mesačnú Barborku.
Po príchode na ubytovňu sa vyzliekol do treniek a tielka a ľahol si k nej. Policajtom neskôr detailne popísal, čo všetko s dievčatkom robil. Spôsobil jej ťažké zranenia a keď začala kričať, stlačil jej krk. „Zrazu sa nehýbala. Neviem, čo to so mnou bolo, že som jej nepomohol. Zaspal som. K vyvrcholeniu u mňa nedošlo,“ vyhlásil Oplištil.
Že v nemocnici chýba jedno dieťa si všimli okolo polnoci. Po príchode policajtov jedna zo sestier okamžite tušila, kto by to mohol urobiť. Kroky vyšetrovateľov tak okamžite viedli k Oplištilovi, ktorý po prebudení zistil, že Barborka je už niekoľko hodín mŕtva a tak ju schoval pod posteľ.
„Všimol som si, že sú na stole detské piškóty a miska s kompótom. Napadlo mi, že by tam to dieťa mohlo byť. Pozrel som sa pod posteľ a na ľavo som zbadal postavičku,“ spomína podpraporčík Petr Příhoda. Oživovacie pokusy boli márne, Barborka zomrela už pred niekoľkými hodinami.
„Keď sme ju našli, Oplištil začal hystericky vzlykať. Kričal, že ju nechcel zabiť a žiadal pre seba trest smrti,“ spomínal policajt Dufek. Z krvi zistili, že o 04:45 ráno mal stále 1,43 promile alkoholu. Znalec neskôr vypočítal, že v čase vraždy bola táto hodnota asi 2,21.
O šibenicu ale žiadal zbytočne. Druhého mája 1990, deň po jeho chytení, Federálne zhromaždenie trest smrti v Československu zrušilo. Za tento ohavný čin dostal maximálny možný trest 25 rokov, no na slobode stále nie je. V roku 2015 mu bol trest predĺžený o ústavnú liečbu v psychiatrickej liečebni.
Koktejl.sk
