Trúfnete si na deviatacky test zo slovenčiny? Ukážte v KVÍZE, čo si ešte pamätáte

Jules Verne

Dvadsaťtisíc míľ pod morom

– Ale more, pán Aronnax, – povedal mi, – táto zázračná a nevyčerpateľná živiteľka, ma nielen živí, ale aj oblieka. Teraz všetko dostávam od mora a jedného dňa sa všetko moru vráti! – Áno, mám ho rád! More je všetko! Pokrýva sedem desatín zemegule. Vanie nad ním čisté a zdravé povetrie. Je to nesmierna púšť, kde však človek nikdy nie je sám, lebo cíti, ako všade okolo neho kypí život. More nosí v sebe nadprirodzený a zázračný život. Je v ňom iba pohyb a láska. Je to živé nekonečno, ako povedal jeden z vašich básnikov. A naozaj, pán profesor, príroda sa v ňom prejavuje všetkými tromi ríšami: nerastnou, rastlinnou i živočíšnou. More je ohromná zásobáreň prírody! V mori má zem svoj začiatok a ktovie, či v ňom aj neskončí! Tam je zvrchovaný pokoj. More nepatrí tyranom. Na jeho hladine ešte môžu páchať neprávosti, biť sa, vzájomne sa zožierať, prenášať ta všetky pozemské hrôzy. Ale desať metrov pod hladinou ich moc prestáva, ich vplyv sa stráca, mizne ich sila! Ach, pane, žite v hlbinách morí! Iba tam je nezávislosť! Tam nepoznám nijakých pánov! Tam som slobodný! Kapitán Nemo sa zrazu uprostred tohto prekypujúceho nadšenia odmlčal. Dal sa strhnúť za hranice svojej zvyčajnej zdržanlivosti? Povedal priveľa? Niekoľko minút vzrušene chodil hore-dolu. Potom sa upokojil, na tvár sa mu vrátil zvyčajný chladný výraz a obrátiac sa ku mne, povedal: – A teraz, pán profesor, ak si želáte prezrieť Nautila, som vám k službám.