Silné slová poslankyne k bratislavskej streľbe: Zvlčeli sme, zdiveli sme!

Na mieste zomreli dvaja muži a zranenia utrpela jedna žena. Páchateľ z miesta činu na Zámockej ulici pod hradom ušiel. Polícia ho našla mŕtveho vo štvrtok v skorých ranných hodinách.

Páchateľ mal pred hrozným činom postávať dlhší čas pred kaviarňou, kde sa združuje LGBTI komunita. Hoci sa uvádzali dva možné motívy útoku, najpravdepodobnejší je ten, ktorý mieri na čin 18-ročného extrémistu a študenta bratislavského gymnázia.

K hroznému činu sa vyjadrili prezidentka Čaputová, premiér Heger i minister vnútra Mikulec. Na sociálnej sieti sa pridala aj mladá poslankyňa Vladimíra Marcinková (31), ktorá priznáva, že má strach, kam až toto môže zájsť.

„Každá nenávisť seje väčšiu nenávisť. Roky sa spamätávame z vraždy novinára a jeho snúbenice, a napriek tomu si politik dovolí vysloviť vetu, že skorumpovaní novinári pôjdu rad radom dole. Neškodné slová, možno pre niektorých, ale čo môžu zapáliť v druhých? Neviem, ale naháňa mi to hrôzu,“ začala v statuse.

„Iná partia zase odporúčala vešať poslancov, ktorí hlasovali za obrannú zmluvu a prezidentku, ktorá ju podpísala. Po internete kolovali poslanecké adresy, a mnohí dostali policajnú ochranu, lebo si ich blázni našli v ich domovoch a bytoch. Zopár politikov zasialo, blázni počúvli a kŕmili nenávisť väčšmi,“ dodáva nešťastná Marcinková.

„Mesiace tu počúvame od vplyvných ľudí o LGBTI ideológii, musíme zakázať dúhové vlajky, aby sme ubránili našu štátnosť, zakázať transrodové osoby a zabrániť ich liečbe, lebo keď niekomu môžeme sťažiť beztak ťažkú situáciu prečo nie. A potom čítame správy, že v centre Bratislavy zastrelia dvoch ľudí na mieste, ktoré bolo známe otvorenosťou k LGBTI komunite a oplakávame mladé nevinné životy,“ napísala poslankyňa.

Podľa jej slov to nechce dávať do súvislostí, len chce, aby sme nezľahčovali šírenie nenávisti vo verejnom priestore voči vybraným skupinám, pretože je to veľmi nebezpečné. Bojí sa, že sme dospeli do štádia, kedy hranice miznú.

„Zvlčeli sme. Zdiveli sme. Stratili zábrany. Vráťme sa z tejto cesty späť k tomu, čoho sme boli schopní keď vypukla pandémia a šili sme rúška pre zdravotníkov, tlieskali im na balkónoch, keď vypukla vojna a každá rodina našla lôžko pre tých, ktorí pred vojnou utekali, keď zomreli nevinní ľudia a my sme stáli na námestiach a volali po spravodlivosti. Buďme takí, najlepší akí dokážeme,“ zakončila Marcinková.