Nedávna posledná rozlúčka s manželským párom z holandského Amsterdamu sa zapíše do dejín ako jeden z najkurióznejších pohrebov všetkých čias. Smútiaci hostia v krematóriu De Nieuwe Ooster zažili poriadne prekvapenie, keď namiesto tradičného obradu sledovali profesionálne predstavenie tanečnice na tyči. Aj keď tento netradičný program vyvolal na internete búrlivú diskusiu, pre príbuzných to bol jediný správny spôsob, ako splniť poslednú vôľu zosnulých.
- Na poslednej rozlúčke v Amsterdame vystúpila profesionálna tanečnica na tyči.
- Manželia celý život vlastnili legendárny nočný klub v štvrti červených svetiel.
- Rodina nakoniec súhlasila s pole dance číslom na skladbu The Show Must Go On od skupiny Queen.
Zábery z tejto nevšednej udalosti zverejnil na Instagrame tamojší pohrebník Iede Hoorn, ktorý stál za celou organizáciou obradu. Práve on vnukol rodine myšlienku, aby sa celoživotná profesia manželov odrazila aj na ich poslednej ceste. Dvojica totiž po celý život vlastnila a viedla legendárny nočný klub v preslávenej štvrti červených svetiel (De Wallen).
Príbuzní najskôr váhali, no napokon prišli s jasným rozhodnutím. Tanečnica predviedla svoje pole dance umenie priamo pred smútočným zhromaždením za tónov hitu The Show Must Go On od skupiny Queen. Podľa Hoorna išlo o vysoko dôstojnú a citlivú poctu ľuďom, ktorí zasvätili život tomuto druhu zábavy. Zaujímavosťou je, že samotná umelkyňa má vraj zo smrti reálny strach, no ponuku vystúpiť prijala z hlbokého rešpektu voči obom podnikateľom.
Ukázalo sa však, že obrad mal oveľa bizarnejšiu zápletku. Manžel totiž zomrel už v roku 1993 a bol pochovaný v rakve. Príbuzní sa napokon po viac ako troch desaťročiach rozhodli pre exhumáciu jeho telesných pozostatkov a ich následnú kremáciu. Ich cieľom bolo spojiť popol oboch partnerov, vďaka čomu mala dvojica zostať navždy spolu.
Video z obradu sa na sociálnych sieťach okamžite stalo virálnym hitom a za krátky čas nazbieralo vyše 5,5 milióna pozretí. Reakcie verejnosti sa prirodzene rozdelili na dva tábory. Kým časť komentujúcich neskrývala údiv a pohoršenie, iní tlieskali odvahe rodiny a rozlúčku označili za ikonickú.
Podľa amsterdamského pohrebníka tento prípad jasne ukazuje, že posledné zbohom nemusí byť nudné a zviazané konvenciami. Môže byť presne také, aký bol samotný život zosnulých.
