Ombudsman zobral veci so vlastných rúk: Pre novelu zákona sa obrátil na Ústavný súd SR!

• Verejný ochranca práv Dobrovodský kritizoval novelu zákona o neziskových organizáciách.
• Apeluje na Ústavný súd SR na prehodnotenie problematických ustanovení.

Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR v prípade novely zákona o neziskových organizáciách. Niektoré časti zákona podľa neho porušujú princíp slobody a sťažujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“ mimovládnych organizácií (MNO). Ombudsman to uviedol na piatkovej tlačovej besede. Verí, že ústavný súd vyhovie jeho návrhu, čím ostane zachovaná vysoká úroveň združovacieho práva.

Dobrovodský na jednej strane ocenil ústupky Národnej rady SR v prípade jeho návrhov, ktoré boli zohľadnené v priebehu legislatívneho procesu. Na druhej strane vidí v novele zákona viaceré zásahy do združovacieho práva. Zdôraznil, že MNO sú oddelené od štátu. Preto sa podľa neho nemá štát starať do ich fungovania a má sa zdržať vytvárania neprimeraných prekážok.

VOP predstavil päť okruhov zákona, ktoré považuje za problematické. Prvý sa týka zverejňovania prispievateľov vrátane ich identifikačných údajov. „Týmto sa odopiera právo na súkromie a anonymitu. Štát sa nemá vmiešavať do identity darcu,“ apeluje ombudsman.

Novela zákona podľa Dobrovodského obmedzuje voľný pohyb kapitálu, a to tým, že zákon sa bude vzťahovať aj na darcov z iných členských krajín EÚ aj mimo nej. Týmto spôsobom môže byť podľa neho ohrozená legitímna podpora pre slovenské mimovládne organizácie, ktoré sa venujú verejnoprospešným aktivitám. Kritiku vyjadril aj rozšíreniu pôsobnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám na mimovládny sektor. Tento krok podľa neho zavádza nadmernú byrokraciu. Argumentoval, že infozákon má strážiť štát a nie súkromný sektor.

Nedostatky Dobrovodský vidí aj v ochrane osobných údajov. Novela zákona podľa neho nedostatočne špecifikuje účel a rozsah spracovania osobných údajov štátnymi orgánmi a nezavádza žiadne záruky na ich ochranu. „To vytvára priestor pre ich potenciálne zneužitie a porušenie základného práva na ochranu osobných údajov,“ tvrdil.

Novele vytkol aj kumuláciu príjmov a funkcie štatutárov. Ako vysvetlil, novela zavádza kontroverznú domnienku kumulácie príjmov, ak štatutárny orgán pôsobí vo viacerých mimovládnych organizáciách. Spresnil, že štatutár alebo člen štatutárneho orgánu môže byť napadnutou právnou úpravou odrádzaný od zastávania funkcie v ďalšej mimovládnej organizácii pod hrozbou toho, že by tým došlo k založeniu rozsiahlych povinností pre všetky MNO, v ktorých by zastával túto funkciu.

Novela zákona o neziskových organizáciách platí od júna. Pre organizácie napríklad zavádza povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.