Vedci sú v pozore! Ako naznačili v novej štúdii, dôležitý systém prúdov Atlantického oceánu, ktorý ovplyvňuje počasie na celom svete, by sa mohol zrútiť už okolo roka 2030, čo by znamenalo katastrofu celoplanetárneho rozsahu, ktorá by zmenila počasie a klímu, informuje portál CNN.

Niekoľko iných štúdií v posledných rokoch naznačilo, že tento kľúčový systém - Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC) - by sa mohol zrútiť, pretože ho oslabujú vyššie teploty oceánov a narušená slanosť spôsobená zmenou klímy spôsobenou človekom. V novom výskume, ktorý je v štádiu odborného hodnotenia a zatiaľ nebol publikovaný v časopise, sa na odhad termínu kolapsu používa najmodernejší model, podľa ktorého by k zastaveniu systému mohlo dôjsť v rokoch 2037 až 2064.

"Je to naozaj znepokojujúce," uviedol René van Westen, výskumník v oblasti morí a atmosféry na Utrechtskej univerzite v Holandsku a spoluautor štúdie. "Všetky negatívne vedľajšie účinky antropogénnej zmeny klímy budú stále pokračovať, ako napríklad viac vĺn horúčav, viac sucha, viac povodní. Ak sa k tomu pridá aj kolaps AMOC... klíma sa ešte viac naruší," povedal pre CNN.

Atlantická meridionálna cirkulácia ako dopravný pás ťahá teplú povrchovú vodu z južnej pologule a z trópov a rozvádza ju do chladného severného Atlantiku. Chladnejšia a slanšia voda potom klesá a prúdi na juh. Tento mechanizmus chráni časti južnej pologule pred prehriatím a časti severnej pologule pred neznesiteľným ochladením a zároveň rozdeľuje živiny, ktoré udržujú život v morských ekosystémoch.

Vplyvy kolapsu Atlantickej meridionálnej cirkulácie by spôsobili, že niektoré časti sveta by sa nedali rozpoznať. V desaťročiach po kolapse by sa arktický ľad začal šíriť na juh a po 100 rokoch by sa dostal až k južnému pobrežiu Anglicka. Priemerná teplota v Európe by klesla, rovnako ako v Severnej Amerike - vrátane niektorých častí USA. V amazonskom dažďovom pralese by sa úplne zmenili ročné obdobia. Obdobie sucha by sa zmenilo na obdobie dažďov a naopak.

"Kolaps AMOC je naozaj veľkým nebezpečenstvom, ktorému by sme sa mali všemožne vyhnúť," nalieha Stefan Rahmstorf, fyzikálny oceánograf z Postupimskej univerzity v Nemecku.

Vedci z Utrechtu na dosiahnutie svojich záverov použili najmodernejšie modely a po prvýkrát určili oblasť južného Atlantického oceánu ako optimálne miesto na monitorovanie zmien v cirkulácii a využitie údajov z pozorovaní. Skúmali tam teploty a slanosť oceánu, aby spresnili predchádzajúce predpovede o tom, kedy by AMOC mohol dosiahnuť svoj kritický bod.

Rahmstorf uviedol, že dôraz na načasovanie kolapsu je vo výskume oceánov relatívne novým javom. "Ešte pred niekoľkými rokmi sme diskutovali o tom, či sa to vôbec stane, ako o riziku s nízkou pravdepodobnosťou a veľkým dopadom. A teraz to vyzerá oveľa pravdepodobnejšie ako pred niekoľkými rokmi, že sa to stane. Teraz sa ľudia začínajú približovať k tomu, kedy sa to stane," priznal.