Trauma na celý život! Skrúcaný po rokoch vyšiel s pravdou von: TOTO ste o Dočolomanskom nevedeli!

Stačí jeden nepríjemný moment a v hlave človeka sa navždy niečo zlomí. Zážitok, ktorý mal ostať len krátkou epizódou, sa dokáže zakoreniť hlboko v podvedomí a ovplyvňovať správanie celé roky, niekedy aj celý život. Zdanlivo obyčajné situácie sa zrazu menia na zdroj stresu, napätia či strachu a veci, ktoré boli kedysi samozrejmosťou, sa stávajú veľkou výzvou. O svojom strachu porozprával Štefan Skrúcaný v relácii Nedeľný hosť na Rádiu Melody.

Ako mnoho iných ľudí, aj jeho trápi hrôza z lietania. "Naozaj som mal veľký rešpekt z lietania. Stále mám samozrejme. Ten prvotný šok, aby som vysvetlil, prečo ja mám traumu z lietania. Musím povedať, že ja som prvýkrát v živote letel nie lietadlom, ale aerotaxíkom. Bolo to pri filmovaní rozprávky Plavčík a Vratko, veľmi dávno. A tú rozprávku, v nej okrem už spomínaného Miška Dočolomanského, hral aj môj vtedajší spolužiak, aj keď bol o ročník vyššie, Marek Ťapák a mnohí ďalší," priblížil situáciu.

Potrebovali sa presúvať efektívne. "A my sme túto rozprávku točili po krásnych hradoch a zámkoch Slovenska, ale aj Čiech. A raz sme mali nejaké dva filmovacie dni, niekde Kutná Hora alebo Tábor, neviem presne, kde a skrátka produkcia sa rozhodla, že pána Dočolomanského, Mareka Ťapáka a mňa tam dopravia aerotaxíkom. To bolo štvormiestne lietadielko. A možno viete, možno nie, Michal Dočolomanský bol tak trošku aj pilot. On síce bezpilotné lietadlá, vetrone pilotoval, ale mal trošku skúsenosti," prezradil.

Pripravil si na nich poriadne nepríjemný žart. "A on si sadol dopredu k pilotovi a my s Marekom sme sedeli vzadu. A on sa tak nejako dohodol, že nám spraví taký žart a dohodol sa s pilotom, že v istom momente vypne motor, vypne vrtuľu a jednoducho sa budú tváriť, simulovať, že máme problém, že padáme. Tak oni nám to spravili. Viete si predstaviť tú atmosféru na zadnom sedadle. No a odvtedy som získal taký ľahký šok, že sa v lufte necítim až tak bezpečne," objasnil, kde vznikol jeho strach z lietania.

Pomáhal si alkoholom. "A potom som to vždycky riešil tak, že ja sa do bezváhového stavu dostanem už na letisku. To znamená, že prvé, čo je, že na letisku navštívim bufet. A tam sa v podstate dostanem do správnej letovej výšky a potom sa mi narodili deti a keď som s nimi chcel lietať, tak som sa nemohol dostať do letovej výšky už na letisku, lebo som mal istú zodpovednosť. Takže dnes som už v situácii, že tie veci zvládam aj natriezvo," povedal na záver umelec.