Svitá na liečbu neplodnosti? Českí vedci učinili kľúčové zistenia!

Vedcom z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky z Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) sa podarila celogenómová analýza regulácie tvorby bielkovín v myších vajíčkach a embryách. Odhalili zmeny, ktoré sú kľúčové pre jednotlivé fázy dozrievania vajíčka a delenia buniek nového embrya. Ich zistenia môžu mať zásadný význam pre klinickú liečbu neplodnosti a taktiež rozširujú poznatky o rakovinových bunkových procesoch. TASR o tom vo štvrtok informovala vedúca tlačového oddelenia Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) Markéta Růžičková.

Bielkoviny sú nevyhnutnou zložkou každej bunky, takže je mimoriadne dôležité zistiť, ako sa v bunke tvoria. Prepis informácií z DNA je vo vajíčkach a embryách v ranom štádiu potlačený, takže predstavujú vhodný model na štúdium molekulárnych mechanizmov tvorby bielkovín.

"Vo vajíčku a ranom embryu musia byť totiž niektoré bielkoviny vytvorené a iné zase zničené, aby mohol prebiehať náročný proces vzniku nového života," vysvetlil Andrej Šušor, vedúci výskumného tímu z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky AV ČR, ktorý objavil doteraz neznáme odchýlky v tvorbe bielkovín v deliacom sa vajíčku a embryu.

V ranom vývoji je nevyhnutná správna regulácia produkcie bielkovín. "Náš nový výskum ukazuje dynamické zmeny v jednotlivých štádiách dozrievania vajíčka a delenia nového embrya, ktoré súvisia so správne nastavenými bunkovými procesmi. Okrem toho sme odhalili dôležitú aktivitu niektorých kľúčových hráčov – proteínov, ako mTORC1 alebo RPS6, ktorých vznik v správnom čase zabezpečuje prechod medzi jednotlivými vývojovými štádiami," uvádza Šušor.

Ide o prvý krok k analýze molekulárnych mechanizmov riadiacich produkciu bielkovín vo vajíčku a tiež prechod vajíčka do embrya a následnú aktiváciu DNA, ktorú má organizmus od matky a otca.

"V praxi môžu byť naše výsledky dôležité pre liečbu neplodnosti v centrách asistovanej reprodukcie. Chybná tvorba bielkovín prispieva k zlej kvalite vajíčok, čo je jedna z najčastejších príčin neplodnosti," vysvetľuje spoluautorka štúdie Denisa Jansová.

Päť až sedem percent detí v ČR sa rodí po umelom oplodnení a päť percent po liečbe neplodnosti ďalšími metódami. Výskum môže významne pomôcť pri pochopení procesov vedúcich k neplodnosti. Potenciál má aj pre vedeckú komunitu v oblasti výskumu rakoviny, dodala Jansová.