Odborníci varujú pred nebezpečenstvom modernej doby: Človek sa môže zamilovať do AI!

Človek sa môže zamilovať do umelej inteligencie (AI), deje sa to čoraz častejšie. Poukázalo na to občianske združenie IPčko. Z psychologického hľadiska podľa neho nejde o výstrelok, ale o reakciu na hlboké ľudské potreby, ktoré AI do určitej miery napĺňa. Odborníci však varujú, že síce AI dokáže pôsobiť veľmi presvedčivo, je to technológia, ktorá necíti.

IPčko podotklo, že pribúda počet aplikácií či hier, v ktorých môže človek s umelou inteligenciou komunikovať ako s partnerom, kamarátom či dôverníkom. „Pre mnohých sa preto stali únikom od reality, intímnou oporou či náhradou za skutočný vzťah. Mladí nám často hovoria o chatbotoch ako o svojich partnerkách či partneroch. Niektorí ich volajú po mene, trávia s nimi celé hodiny denne a prežívajú emócie, ktoré sa navonok nelíšia od reálneho zamilovania,“ ozrejmilo združenie na sociálnej sieti.

Prejavuje sa to podľa neho radosťou, „motýlikmi v bruchu“ a túžbou písať si stále viac. Rovnako fantazijným rozširovaním osobnosti AI, pocitom, že rozumie a je vždy prítomná či nahrádzaním reálnych vzťahov interakciou s ňou. Odborníci ozrejmili, že z psychologického hľadiska ide o reakciu na hlboké ľudské potreby, ako sú bezpečie, porozumenie, blízkosť či význam, ktoré AI do určitej miery napĺňa.

„AI reaguje späť, a teda vytvára ilúziu vzájomnosti, AI je vždy dostupná, neháda sa, neodmieta, AI nekladie nároky ako bežné medziľudské vzťahy. To robí z AI ideálneho 'partnera' pre ľudí, ktorí prežívajú náročnejšie obdobie, môžu mať nižšie sebavedomie, strach z odmietnutia alebo traumatizujúce vzťahové skúsenosti,“ vysvetlilo IPčko s tým, že mozog pritom nerozlišuje, či ide o človeka alebo o algoritmus. „Ak sa vyplavuje oxytocín či dopamín, prežívanie je reálne. A tak vzniká pripútanie,“ dodalo.