17. jún. 2026 o 05:30
mob, Koktejl

Čas sa kráti! Zaútočí Putin opäť? Európska veľmoc vyzýva na okamžitú prípravu, NATO stanovilo kritický termín

placeholder
Ruský prezident Vladimir Putin.
Zdroj: TASR/AP

Európa v panike naštartovala najväčšie zbrojenie od druhej svetovej vojny.

Zahraničné správy
17. jún. 2026 o 05:30
Čas sa kráti! Zaútočí Putin opäť? Európska veľmoc vyzýva na okamžitú prípravu, NATO stanovilo kritický termín

Európa v panike naštartovala najväčšie zbrojenie od druhej svetovej vojny.

Európa čelí pretekom s časom. Podľa vysokých nemeckých predstaviteľov a spravodajských služieb NATO existuje reálna hrozba, že Rusko do konca tohto desaťročia obnoví svoje vojenské kapacity natoľko, aby mohlo napadnúť členský štát Aliancie. Situáciu komplikuje aj hroziace zníženie americkej vojenskej prítomnosti v Európe, uvádza portál Politico.

Veliteľ nemeckej armády generálporučík Christian Freuding na leteckej výstave v Berlíne potvrdil, že medzi spojencami panuje široká zhoda o hroziacom nebezpečenstve. „Rok 2029 nie je len nemecký časový odhad. Vychádza to zo spravodajských informácií koordinovaných v rámci NATO. Všetkých 32 partnerov súhlasí s tým, že Rusko by v tomto roku mohlo mať schopnosť napadnúť spojeneckú krajinu,“ uviedol Freuding s tým, že Moskva by sa mohla odhodlať k útoku aj skôr.

Rovnaký odkaz tlmočí aj nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý upozorňuje, že po 25 rokoch presvedčenia o trvalom mieri sa Európa musí prebudiť. Podľa neho Západ príliš dlho ignoroval varovné signály. Severoeurópske krajiny síce reagovali na zmenenú bezpečnostnú situáciu už skôr, no zvyšok Európy podľa neho „stlačil tlačidlo odloženia budíka“, píše CBC.ca.

Napriek obrovským stratám na Ukrajine, ktoré Kyjev odhaduje na viac ako 1,3 milióna obetí a obrovské množstvo techniky, Rusko masívne zbrojí. Do roku 2036 plánuje Moskva investovať do obrany približne jeden bilión dolárov, čo predstavuje 7,5 až 10 %jej HDP. V produkcii munície, rakiet a dronov už teraz výrazne prekonáva krajiny NATO.

Zistenia severských spravodajských služieb navyše ukazujú, že Rusko aktívne rozširuje vojenskú infraštruktúru pri svojich severozápadných hraniciach. V priebehu jedného až troch rokov plánuje Moskva rozmiestniť priamo na hraniciach s pobaltskými a severskými štátmi až 115-tisíc vojakov.

V reakcii na to Nemecko prechádza najmasívnejšou vojenskou expanziou od druhej svetovej vojny. Z rozpočtu zviazaného prísnymi dlhovými brzdami prechádza na investície, ktoré majú v nasledujúcom desaťročí dosiahnuť jeden bilión dolárov. Generál Freuding zdôrazňuje, že kľúčová je rýchlosť. Nemecká armáda nemôže čakať na dlhodobé zbrojné programy, ale potrebuje „prechodné riešenia“, aby bola kedykoľvek okamžite pripravená na boj.

Pre Európu je situácia o to naliehavejšia, že Spojené štáty pod vedením administratívy Donalda Trumpa formálne upozornili spojencov na plány výrazne znížiť svoje konvenčné sily vyčlenené pre krízové situácie v Európe. Škrty majú zahŕňať zníženie počtu strategických bombardérov určených pre NATO o polovicu a výrazné obmedzenia pri nasadzovaní námorných síl a ponoriek. Cielom tohto kroku je donútiť Európu prevziať primárnu zodpovednosť za vlastnú obranu.

Minister Pistorius síce neočakáva úplný odchod USA z Aliancie, no pripúšťa, že americká podpora bude v budúcnosti menšia. Vo svojom vyhlásení preto adresoval Washingtonu priamu výzvu. „Rozumieme, že chcete a musíte robiť menej v oblasti konvenčného odstrašovania v Európe, ale dajte nám šancu to zmierniť. Dajte nám čas na vyplnenie týchto nebezpečných medzier, aby sme sa dokázali brániť sami,“ povedal.