11. okt. 2025 o 04:00
Famous.cz, Koktejl

Profesor šokoval vedeckú komunitu: Jeho hypotéza by mohla zmeniť pohľad na vesmír!

placeholder
Podľa kanadského fyzika temná hmota neexistuje. (ilustračné foto)
Zdroj: iStock

Myšlienka tmavej hmoty vznikla v 70. rokoch, keď astronómka Vera Rubin zistila, že hviezdy na okrajoch galaxií rotujú rýchlejšie, než by mali.

Zaujímavosti
11. okt. 2025 o 04:00
Profesor šokoval vedeckú komunitu: Jeho hypotéza by mohla zmeniť pohľad na vesmír!

Myšlienka tmavej hmoty vznikla v 70. rokoch, keď astronómka Vera Rubin zistila, že hviezdy na okrajoch galaxií rotujú rýchlejšie, než by mali.

Jedna z najväčších záhad modernej vedy – tmavá hmota a tmavá energia – by podľa nového kontroverzného tvrdenia vôbec nemuseli existovať. Tvrdí to profesor Rajendra Gupta z Ottawejskej univerzity, ktorý navrhol alternatívne vysvetlenie javov doteraz pripisovaných týmto hypotetickým formám hmoty. Podľa neho vedci tmavé častice nikdy neobjavili preto, že žiadne neexistujú. „Tmavá hmota a tmavá energia… môžu byť chápané ako dôsledok oslabovania prírodných síl v rozpínajúcom sa vesmíre,“ uviedol Gupta vo svojej novej práci.

Tradične veda vychádza z toho, že základné fyzikálne konštanty – napríklad rýchlosť svetla či gravitácia – sú nemenné. Gupta však tvrdí, že tieto veličiny sa môžu v priebehu času meniť. Ich premenlivosť by podľa neho mohla vysvetliť, prečo galaxie a vesmír vykazujú správanie, ktoré vedci doteraz pripisovali tmavej hmote a tmavej energii.

Gupta zavádza pojmy alfa-hmota a alfa-energia, čisto matematické veličiny, ktoré sa v jeho výpočtoch správajú ako tmavá hmota a energia. Zásadnú úlohu podľa neho zohráva tzv. hustota vypnutia – okamih, keď je látky tak málo, že účinky alfa-hmoty a alfa-energie začnú prevažovať nad bežnou fyzikou.

Myšlienka tmavej hmoty vznikla v 70. rokoch, keď astronómka Vera Rubin zistila, že hviezdy na okrajoch galaxií rotujú rýchlejšie, než by mali. Vysvetlením mala byť skrytá hmota s gravitačným vplyvom. Súčasný model ΛCDM (Lambda Cold Dark Matter) predpokladá, že tmavá hmota tvorí asi 27 percent vesmíru, tmavá energia 68 % a bežná hmota iba 5 percent. Tento rámec dobre opisuje množstvo javov – od supernov až po vývoj vesmíru po Veľkom tresku.

Problémom je, že ani po 50 rokoch bádania vedci netušia, čo tmavá hmota či tmavá energia v skutočnosti sú. Gupta svoj model testoval na siedmich galaxiách rôznych veľkostí a zistil, že jeho predpovede zodpovedajú pozorovaniam. Tvrdí, že konzistentnosť výsledkov naznačuje, že alfa-hmota a alfa-energia sú skutočnou črtou vesmíru. „Vznikajúca alfa-hmota a alfa-energia môžu v princípe nahradiť tmavú hmotu v galaktických zhlukoch a napomôcť formovaniu galaxií,“ uviedol.

Ak by mal pravdu, znamenalo by to, že projekty mapujúce tmavú hmotu, ako Dark Energy Survey Collaboration, hľadajú niečo, čo vôbec neexistuje. Guptova hypotéza má však zásadný problém: neexistuje dôkaz, že by univerzálne konštanty niekedy boli iné než dnes. Z pozorovaní vzdialených objektov, napríklad kvasarov, vyplýva, že aj blízko k Veľkému tresku sa tieto hodnoty nelíšili od dnešných. Preto bude podľa odborníkov potrebné oveľa viac dôkazov, než aby bolo možné spochybniť súčasný vedecký konsenzus o existencii tmavej hmoty a tmavej energie.