Únavu a výbuchy hnevu pripisoval starnutiu: Hercovi z filmu Byl jednou jeden polda zistili zriedkavú leukémiu!

Českého herca Ernesta Čekana (53) si slovenskí diváci budú pamätať z filmov Byl jednou jeden polda, Z pekla štěstí či populárnych seriálov ZOO, Slunečná alebo Ohnivý kuře. V nedávnej dobe čelil vážnej chorobe - lekári mu diagnostikovali leukémiu a podstúpil transplantáciu kostnej drene. O náročnom období prehovoril v relácii Českej televízie 13 komnata.

Prvé problémy sa začali objavovať počas pandémie, keď herec a dabér dvakrát prekonal covid. Podľa jeho sestry sa už vtedy ukazovalo, že jeho imunitný systém nefunguje dobre. Schudol, bol stále unavený a mal záchvaty hnevu. Čekan to dával za vinu životnému štýlu a starnutiu, rozhodol sa teda, že to zmení. Cvičenie s trénerom nepomáhalo, tak ho sestra poslala k lekárovi.

„Doktor z krvných testov zistil, že mám výraznú anémiu, zlý hemoglobín, málo železa. Začalo sa riešiť prečo, bral som na to nejaké doplnky, ale stále sa to nezlepšovalo, tak mi dal nádobu, aby som priniesol exkrement,“ spomína. Výsledky priniesli šok. Zistili, že má veľmi zriedkavú chorobu nazývanú aCML (atypická chronická myeloidná leukémia), na ktorú neexistuje cielená liečba. Spomaľuje sa vývoj do akútnej leukémie, ale jediným liečebným prístupom je transplantácia kostnej drene.

„Diagnózu som prvýkrát počul od Mišky Kuklovej, keď sme spolu hrali. Ona vtedy povedala, že leukémia. Tak som sa potom pozeral, čo to tam mám napísané v papieroch a pýtal som sa, čo je to L? Lekárka povedala, že to je leukémia. Ale dobrá správa je, že to nie je akútna leukémia,“ opísal.

Vhodný darca sa pre Čekana našiel v Nemecku a svoje povolanie vykonával až do poslednej možnej chvíle. Pred operáciou podstúpil chemoterapiu, ktorá jeho telo zmenila na nepoznanie - prišiel o vlasy, fúzy a oči mal podliate krvou. Po transplantácii bol šesť týždňov v nemocnici a po prepustení nesmel nič robiť, čo mu nerobilo dobre na psychiku. Na nálade mu nepridalo ani to, že sa po niekoľkých mesiacoch ukázalo, že sa štep neujal a on si musí celú liečbu zopakovať.

„Hovoril som im, že ak mi predĺžia život o pár rokov, ale v takomto stave - že by som mal takto dožívať - tak by som si radšej užil len mesiac a potom nejakú paliatívnu starostlivosť. Ale doktorka mi povedala, aby som sa nerúhal a bol rád, že ma liečia; v Amerike by ma pri takomto relap­se už neliečili alebo by som si to musel celé platiť,“ opísal. Teraz je späť v divadle a užíva si život.