Rodina a pozvaní hostia sa v sobotu 4. marca rozlúčili so slovenským filmovým režisérom, scenáristom a výtvarníkom Jurajom Jakubiskom. Mnohí ľudia mu vzdali hold ako nezabudnuteľnému umelcovi. Podľa denníka Aha!, jeho rodina pritom čelí kvôli veľkofilmu Bathory exekúcii, čo nedávno vyústilo do predaja vily. V prvej rade na rozlúčke sedela trúchliaca vdova Deana (64) so synom Jorikom (37) a dcérou Janette (49). Prítomní boli aj vnuci Tomáš a Michal.

Hlavnú smútočnú reč predniesol rodinný priateľ Jakubiskovcov, bývalý prezident ČR Václav Klaus (81). Život zosnulého režiséra visel podľa Klausa niekoľkokrát na vlásku. "Vnímali sme jeho zdravotné neduhy, ale nahovárali sme si, že Juraj je nesmrteľný rovnako ako jeho filmy," povedal bývalý český prezident.

"Celý svoj život sa pohyboval medzi Slovenskom a Prahou. Ale zostával autentickým Slovákom so všetkým, čo k tomu patrí. Slovensko nám aj svojimi filmami nezameniteľne približoval," ocenil dielo umelca Klaus. Tam však nekončil a prišla aj kritika...

"Juraj Jakubisko bol veľký človek, úžasný filmár a dobrý priateľ. Zdá sa mi, že nie je nutné pomáhať si známym výrokom, že bol Fellinim Východu, je to veľmi nepresný výrok. Nebol žiadnym opakovaním Felliniho, bol sám sebou, bol Jurajom Jakubiskom. On sám, jeho špecifický humor a jeho čierny klobúk - je úžasné, že tu nechýba - nám budú chýbať. Juraj, nezabudneme na teba," cituje Klausa český denník.

Katedrála bola v tom čase plná osobností ako sú režisér Zdeněk Troška, výtvarník Jiří Strach a režisér Jan Hřebejk. Ľudí šokovalo, čo vyriekol Klaus na rozlúčke priamo pred nimi.

Spomenul, že Jakubisko nikdy nenatočil žiadne Kdo hledá zlaté dno, ktoré režíroval Jiří Menzel († 82). Vďaka dokumentárnej snímke sa Menzel mohol po 5-ročnom zákaze vrátiť ku svojej práci. Jakubisko režijne debutoval s filmom Kristove roky (1967). Nasledovali snímky, ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia, pričom Jakubisko sa mohol venovať tiež len dokumentárnej tvorbe. Vtedy vznikli aj niektoré z jeho dokumentov, ako napríklad Stavba storočia (1972), Ondrej Nepela (1973), Bubeník Červeného kríža (1977).

"Naozaj málokomu asi napadne, aby si ako rečník nad rakvou významného umelca Juraja Jakubiska kopol do jeho významnejších mŕtvych kolegov (Menzela, ale aj Formana, Němca, Passera)... Nemal som tam chodiť,“ uviedol na Twitteri Jan Hřebejk, ktorý stojí aj za kultovým filmom Pelíšky.

Smútočný obrad bol len pre pozvaných hostí, verejnosť sa do chrámu nedostala. Pri truhle, na ktorej bol položený ikonický Jakubiskov čierny klobúk, boli okrem jeho čiernobieleho portrétu aj kvetinové dary.

Medzi nimi aj veniec od prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Kvety od rodiny boli v tvare filmovej kamery, na ktorej boli stuhy v podobe filmového pásu. Počas obradu zaspievala Katarína Knechtová pieseň Muoj Bože. Truhla s telom opustila katedrálu za sprievodu hudby z Jakubiskovej rozprávky Perinbaba a piesne Slovenská od Miroslava Žbirku.

Juraj Jakubisko zomrel vo veku 84 rokov v Prahe krátko pred polnocou v noci na sobotu 25. februára. Preslávil sa filmami ako Tisícročná včela, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, ale napríklad aj historickým veľkofilmom Bathory či rozprávkou Perinbaba.