- Väčšina Slovákov nepovažuje štátne zabezpečenie na dôchodok za dostatočné.
- Približne 40 % Slovákov investuje do úspor na dôchodok.
- Mladšia generácia preferuje samostatné úspory na dôchodok pred spoliehaním na štát.
Na štátny dôchodok sa spolieha najmä generácia X, pričom mladí ľudia kladú väčší dôraz na vlastné úspory. Väčšina Slovákov si uvedomuje, že finančné zabezpečenie na dôchodok nie je vhodné nechávať len na štát. Plne sa naň spolieha iba päť percent ľudí vo veku od 18 do 60 rokov. Až 80 % si myslí, že sa o nich štát určite alebo skôr nepostará. Vyplýva to z prieskumu online investičnej platformy Portu, ktorý sa realizoval cez aplikáciu Instant Research agentúry Ipsos na vzorke 839 Slovákov a 1 050 Čechov.
„Schopnosti štátu postarať sa o nich na dôchodku veria najviac starší ľudia z takzvanej generácie X, ktorí majú 45 až 60 rokov. Až 26,3 % štátu v tomto ohľade dôveruje alebo skôr dôveruje. Len 25,4 % tvrdí, že sa o nich štát na penzii určite finančne nepostará. Z generácie Y (29- až 44-roční) je o tom presvedčených až 42,6 % ľudí. Najmladšia generácia Z (18- až 28-roční) je v tomto smere o niečo optimistickejšia, keď štátu úplne neverí 38,5 % respondentov. Na druhej strane, v tejto vekovej skupine sa iba 1,8 % ľudí pri dôchodku plne spolieha na štát,“ uviedla online investičná platforma.
Celkovo 20 % Slovákov verí, že sa štát o nich dokáže postarať na dôchodku aspoň do istej miery. Preto si mnohí šetria na penziu aj sami. Len 22,3 % z respondentov očakáva, že dôchodok od štátu bude tvoriť väčšinový podiel ich finančného zabezpečenia na penzii. Zo štátneho dôchodku plánuje žiť 32,6 % ľudí z generácie X oproti 7,3 % z generácie Z. Na úspory sa výrazne viac spoliehajú mladí ako tí starší.
„Spoliehanie na štát sa prejavuje i v tom, že najstaršia generácia najčastejšie priznáva, že si na dôchodok nič neodkladá a ani s tým v budúcnosti neplánuje začať. Tvrdí to 13,4 % opýtaných z generácie X, ale len 5,5 % z generácie Y,“ upresnil analytik platformy Marek Malina. Úspory na penziu podľa neho investuje necelých 40 % ľudí, pričom s výnimkou druhého piliera najčastejšie počítajú s peniazmi z bežných a sporiacich účtov.
Mesačne si na dôchodok odkladá od 41 do 100 eur celkovo 23,5 % ľudí. Od 100 do 200 eur mesačne ušetrí 9,4 % a viac ako 200 eur zase 8,8 %. Nič si na dôchodok neodkladá 21,3 % osôb, ďalších 18,5 % šetrí do 40 eur mesačne a viacerí aj nepravidelne rôzne sumy.
Takmer polovica ľudí považuje za finančne zabezpečený dôchodok taký, ktorý im poskytne rovnakú životnú úroveň ako v produktívnom veku. Mať pokryté základné výdavky postačuje štvrtine, nároky pritom podľa analytika rastú s klesajúcim vekom. Práve generácia Z je totiž tá, ktorá sa chce na dôchodku najmenej uskromňovať.
