Zomrel James Harrison, jeden z najaktívnejších darcov krvi na svete. Jeho plazma zachránila viac 2,4 milióna detí. TASR informuje na základe správy portálu BBC zverejnenej v pondelok.
James Harrison bol v Austrálii známy ako "muž so zlatou rukou". Zomrel 17. februára v spánku vo veku 88 rokov v domove dôchodcov v austrálskom štáte Nový Južný Wales. Informácie o jeho úmrtí poskytla v pondelok jeho rodina.
Harrisonova krv obsahovala vzácne protilátky, antigén D používaný na liečbu Rheusovej choroby, pri ktorej krvné bunky matky nie sú kompatibilné s krvou dieťaťa a jej imunitný systém ich napáda. Harrison začal darovať plazmu, keď mal 18 rokov a pokračoval v tom pravidelne každé dva týždne až do svojich 81 rokov. Darovať krv sa Harrison rozhodol po tom, keď ako 14-ročný podstúpil operáciu, pri ktorej sa spotrebovalo veľké množstvo krvi. Rozhodol sa za to odplatiť pravidelným darcovstvom.
V roku 2005 sa stal držiteľom Guinessovho svetového rekordu za množstvo darovanej krvnej plazmy. Prvenstvo si udržal 17 rokov, 16. septembra 2022 ho prekonal Američan Brett Cooper z mesta Walker v štáte Michigan, ktorý počas 17 rokov daroval takmer 1065 litrov krvnej plazmy.
Rheusova choroba, známa aj ako hemolytická choroba novorodencov, je ochorenie spôsobené špecifickou kombináciou krvných typov tehotnej matky a jej ešte nenarodeného dieťaťa: matka má Rh faktor negatívny; dieťa má Rh faktor pozitívny; matka bola v minulosti vystavená krvi s pozitívnym Rh faktorom a vyvinula sa u nej imunitná odpoveď na krv s pozitívnym Rh faktorom (senzibilizácia).
Protilátky v krvi tehotnej ženy vtedy vyhodnotia bunky plodu ako cudzie, začnú ich napádať a ničiť. U dieťaťa môže nastať množstvo zdravotných komplikácií vrátane anémie a žltačky, lekári preto matkám podávajú anti-D imunoglobulín, aby tomu zabránili.
Príjemkyňou lieku bola aj Harrisonova vlastná dcéra a dve jeho vnučky. Do vyvinutia lieku v polovici 60. rokov zomieralo každé druhé dieťa postihnuté Rheusovou chorobou. Nie je známe, prečo bola Harrisonova krv takým bohatým zdrojom antigénu D; podľa niektorých zdrojov to mohlo súvisieť s veľkou transfúziou krvi, ktorú podstúpil, keď mal 14 rokov.
V Austrálii žije približne 200 darcov antigénu D, ktorí ročne dokážu pomôcť približne 45 000 matkám a ich deťom - nie všetci však darujú krv pravidelne, prípadne neprodukujú antigén-D v dostatočnej kvalite a kvantite. Lekári a vedci preto dúfajú, že sa im podarí vytvoriť syntetickú verziu antigénu-D.