Keď sa čitateľka Marta zo západného Slovenska cez víkend vybrala aj s mamou na huby, čakal ju mimoriadny zážitok a pastva pre oči každého vášnivého hubára. Hoci boli obe skeptické, nakoniec sa potešili, že brali až dva koše, pretože pod Považským Inovcom ich celé naplnili masliakmi.

"V lesoch pod Považským Inovcom, neuveriteľný zážitok," okomentovala svoje fotky Marta. Nájdete ich v galérii pod článkom.

Otrava hubami môže zapríčiniť trvalé poškodenie orgánov, v najhoršom prípade aj smrť. Upozorňuje na to lekár Internej kliniky Nemocnice Agel Košice-Šaca Martin Vrško. Otrava hubami môže mať rôzne prejavy v rôznej časovej nadväznosti na ich konzumáciu. Za jednu z najdôležitejších zásad preto považuje konať čo najrýchlejšie a pri akýchkoľvek ťažkostiach po konzumácii húb radšej čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.

Otravy jedovatými hubami si vždy vyžadujú hospitalizáciu. Najväčším nedostatkom podľa jeho slov je, že na žiadnu z nich neexistuje protijed. "Máme postupy a lieky, ktorými dokážeme priebeh otravy zmierniť, nevieme mu však úplne zabrániť," povedal s tým, že otrava hubami je najnebezpečnejšia najmä pre deti, ale aj pre starších ľudí či ľudí s ochorením pečene alebo obličiek.

Jednu z najzávažnejších otráv spôsobuje smrteľne jedovatá muchotrávka zelená, ktorá svojím vzhľadom pripomína iné jedlé huby - bedľu alebo plávku. Otrava ňou sa začína prejavovať po šiestich až 24 hodinách po požití pocitom nevoľnosti, prudkým zvracaním, bolesťami brucha a vodnatými hnačkami. Dôsledkom je ťažká dehydratácia.

"Postihnutý človek prestane močiť, ťažkosti sa za jeden až dva dni môžu zmierniť, ide však len o prechodné zlepšenie a na štvrtý až piaty deň dochádza k rozvoju kómy, zlyhaniu pečene a obličiek," spresnil s tým, že môže dôjsť k ich trvalému poškodeniu. Tento typ otravy však môže byť aj smrteľný, čo sa podľa Vrška stáva priemerne v 40 až 50 percentách prípadov.

Do dvoch hodín sa objavujú príznaky po konzumácii napríklad muchotrávky červenej alebo tigrovanej. Ide hlavne o suchosť v ústach, červeň v tvári, búšenie srdca, pocit tepla, stavy dezorientácie a nepokoj. Otrava vláknicami sa prejavuje slinením, slzením a zvracaním a otrava hnojníkom zas môže pripomínať pocit opitosti.

Problém môžu spôsobiť aj jedlé huby, ako pečiarky, plávky a rýdziky, ktoré nesprávnym skladovaním nahnijú. Otráviť organizmus tiež možno ich nedostatočnou tepelnou úpravou. Príznaky nastupujú do dvoch až štyroch hodín po konzumácii, formou zvracania, bolestí brucha a hnačky. Väčšinou spontánne ustúpia do dvoch dní. Dôležitý je pri nich dostatočný príjem tekutín a diéta.

Vrško zdôraznil, že je veľmi podstatné snažiť sa zistiť, o akú hubu išlo, čím sa zvýši šanca na vyliečenie a eliminujú sa možné následky. "Ideálne je, keď pacient presne opíše, ako huba vyzerala, prinesie so sebou do nemocnice zvyšky jedla s obsahom požitej huby, prípadne pristupujeme k vyšetreniu zvratkov alebo moču," dodal.