Špionáž? Nobelov inštitút preveruje možný únik informácií: Podozrivý nárast na stávkovej platforme

Možný únik informácií, ktorý predchádzal oznámeniu, že laureátkou Nobelovej ceny za mier je venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová, bol podľa Nórskeho Nobelovho inštitútu „vysoko pravdepodobne“ výsledkom špionáže. Informovali o tom v sobotu nórske médiá.

Hoci Machadovú predtým žiadni odborníci ani médiá nespomínali ako favoritku na udelenie prestížneho ocenenia, na stávkovej platforme Polymarket sa jej šance na získanie ceny v priebehu noci zo štvrtka na piatok prudko zvýšili z 3,75 percenta na takmer 73 percent. Meno laureáta tejto Nobelovej ceny oznámili v piatok predpoludním.

„Je vysoko pravdepodobné, že ide o špionáž,“ pripustil riaditeľ Nobelovho inštitútu a tajomník výboru Kristian Berg Harpviken pre nórsku televíziu TV2. Dodal, že inštitút začne vyšetrovanie a v prípade potreby sprísni bezpečnostné opatrenia.

Harpviken objasnil, že celá kauza môže vyvolať dojem, akoby informácie unikli zvnútra, no podľa neho to nie je pravdepodobné. „Nie je žiadnym tajomstvom, že Nobelov inštitút je predmetom špionáže,“ uviedol a dodal, že o informácie sa zaujímajú štáty, ako aj iné organizácie, a to z politických či ekonomických dôvodov.

Predseda Nobelovho výboru Jorgen Watne Frydnes v piatok pre agentúru NTB vyhlásil, že neverí v únik mena laureátky. „Nemyslím si, že v celej histórii ceny niekedy došlo k úniku,“ uviedol.

Meno laureáta, ktorého vybralo päť členov Nórskeho Nobelovho výboru, pozná vopred extrémne obmedzený počet ľudí. V minulosti sa však v nórskych médiách objavili neočakávané mená nominovaných na Nobelovu cenu, čo podnietilo špekulácie o možných únikoch informácií. V posledných rokoch sa to však nestalo.

Machadová, ktorá dostala od úradov zákaz kandidovať vo venezuelských prezidentských voľbách v roku 2024, bola ocenená „za svoju neúnavnú prácu pri presadzovaní demokratických práv pre venezuelský ľud a za svoj boj za dosiahnutie spravodlivého a mierového prechodu od diktatúry k demokracii“, uviedol Nórsky Nobelov výbor vo svojom zdôvodnení.

Po Nobelovej cene za mier už dlho túži americký prezident Donald Trump, ktorý sa tým v uplynulých mesiacoch vôbec netajil. Tvrdil, že si ju podľa svojich slov zaslúži za ukončenie siedmich ozbrojených konfliktov vo svete za trištvrte roka. Do tejto bilancie započítal ozbrojené konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Indiou a Pakistanom, Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, Kambodžou a Thajskom, Egyptom a Etiópiou, a Srbskom a Kosovom.

Niektoré z týchto Trumpových tvrdení však odborníci považujú za sporné, najmä v prípadoch, keď tieto konflikty pokračovali aj po Trumpovej intervencii. Minulý týždeň Trump povedal, že ak Nobelovu cenu nedostane, bude to považovať za urážku Spojených štátov. Biely dom v reakcii na rozhodnutie Nobelovho výboru uviedol, že udelenie Nobelovej ceny za mier Machadovej svedčí o tom, že výbor uprednostnil politické hľadiská pred mierom.