Koktejl.sk
Bežné prechladnutie sa pre vtedy 65-ročnú Jan Rothney z britského Devonu zmenilo na nočnú moru. Keď si v septembri 2003 išla pre vyčerpanie ľahnúť do postele, netušila, že sa prebudí až o 45 dní neskôr. Rodina ju počas šiestich týždňov udržiavala pri živote podávaním tekutín, a keďže samostatne dýchala, záchranku neprivolali. Po precitnutí bola žena úplne dezorientovaná a nedokázala prijať realitu, informuje Mirror.
„Moje dievčatá mi museli neustále opakovať, že som celý čas spala, pretože som im neverila. Nič v tej chvíli nepripadalo skutočné,“ opísala svoje prvé pocity po prebudení. Lekárske vyšetrenia napokon ukázali, že nešlo o bežnú virózu, ale o myalgickú encefalomyelitídu (ME), známu aj ako chronický únavový syndróm. Toto dlhodobé ochorenie sa prejavuje extrémnou únavou a výpadkami kognitívnych funkcií vrátane pamäte.
Návrat do bežného života bol pre ňu zdrvujúci. „Bolo absolútne desivé prejsť z pozície superaktívneho človeka do stavu úplnej fyzickej a psychickej neschopnosti,“ spomína bývalá učiteľka. Vyčerpanie bolo často také obrovské, že schody musela schádzať v sede a bežne zaspávala priamo na podlahe v chodbe.
Keď sa jej po troch rokoch príznaky vrátili a opäť prespala niekoľko dní, rozhodla sa pre radikálnu zmenu. Odišla z práce, stala sa zdravotnou koučkou a vypracovala si vlastný plán regenerácie zameraný na zvládanie stresu a spomalenie tempa. Dnes, 20 rokov od poslednej extrémnej epizódy, žije plnohodnotný život.
„Zvláštnym spôsobom mi táto choroba zachránila život. Ak by som pokračovala v neudržateľnom tempe, dopadla by som oveľa horšie,“ uzatvára Jan. Moderné postupy jej dávajú za pravdu – kým v minulosti sa pacientom s ME odporúčalo cvičenie, dnes odborníci radia najmä prísny manažment energie a dôsledný odpočinok.
Koktejl.sk
