Megan volali skoro ráno z nemocnice: Otázka, ktorá jej obrátila život naruby! Vtedy som vedela, že niečo nie je v poriadku...

Megan Skalska (23) si problém prvýkrát všimla v októbri minulého roka. Bolesť v nohe siahala až do kosti a bola taká silná, že ju v noci budila. Mladej žene nakoniec museli odstrániť polovicu bedrového kĺbu, pretože jej diagnostikovali zriedkavý druh rakoviny, píše Mirror.

Keď sa u nej objavila hrčka, išla rovno do nemocnice, kde jej urobili röntgen a skoro ráno ju poslali domov. Okolo 07:00 hod. zavolali z nemocnice. „Prvá otázka, ktorú mi položili bola: ,Máte v rodine nejakú rakovinu?‘ Vtedy som vedela, že niečo nie je v poriadku. Absolvovala som magnetickú rezonanciu, CT vyšetrenie, ďalší röntgen, množstvo krvných testov a pôvodne povedali, že ide o nezhubný nádor, čo ma upokojilo, ale potom som zistila, že majú podozrenie na malígnu transformáciu,“ vysvetlila.

Angličanka išla na konzultáciu do Kráľovskej národnej ortopedickej nemocnice v Stanmore. Povedali jej, že lekári majú podozrenie, že nádor je rakovinový, ale že to nebudú vedieť, kým neurobia biopsiu, po ktorej nasledovala operácia. „Spočiatku som mala podstúpiť malú operáciu, ale v ten deň som zistila, že mi jednoducho všetko odstránili, pretože pravdepodobne tušili, že rakovina je už tam. Nádor v tom čase rástol veľmi rýchlo,“ povedala.

Pobyt v nemocnici bol ťažší, než si myslela. „Nakoniec som tam bola tri týždne a prvý týždeň som mala epidurálku do chrbta, takže som od pása dole nič necítila a nemohla som ani pohnúť palcom na nohe,“ dodala.

Na Valentína Megan oznámili, že má chondrosarkóm v 1. štádiu, zriedkavý typ rakoviny kostí. „Zostala som silná kvôli sebe, svojej rodine a priateľom. Mohlo to byť oveľa horšie. Obávala som sa amputácie. Vygooglila som si chondrosarkóm a videla som veľa dievčat, ktorým amputovali nohy. To bolo naozaj desivé a mala som záchvaty paniky,“ opísala svoje pocity. Megan sa po troch dňoch od stanovenia diagnózy mohla vrátiť domov bez potreby ďalšej liečby a naučiť sa znova chodiť.

Na záver uviedla, že existuje 30 % šanca, že sa rakovina vráti, takže sa zameriava na to, že existuje 70 % šanca, že sa jej bude dariť a na to, aby si užívala život. Je veľmi vďačná, že išla na pohotovosť v správnom čase a chce povzbudiť ostatných, aby navštívili lekára, keď majú podozrenie, že niečo nie je v poriadku.