Gruzínska vládna strana Gruzínsky sen v stredu nominovala krajne pravicového politika a bývalého futbalistu Michaila Kavelašviliho za kandidáta strany do prezidentských volieb 14. decembra. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Náš tím sa jednomyseľne rozhodol nominovať Michaila Kavelašviliho na post prezidenta krajiny," vyhlásil na tlačovej konferencii čestný predseda strany a faktický líder Gruzínskeho sna Bidzina Ivanišvili. Kavelašviliho označil pre jeho povahu za stelesnenie gruzínskeho muža.
"Urobím všetko preto, aby som zjednotil gruzínsku spoločnosť okolo našich národných záujmov, našej národnej identity, našich hodnôt a myšlienky nezávislosti Gruzínska," vyhlásil Kavelašvili (53) po akceptácii nominácie.
Nominant vlády vstúpil do politiky v roku 2016, keď bol za Gruzínsky sen zvolený do parlamentu. Stranu opustil v roku 2022 a stal sa jedným zo spoluzakladateľov krajne pravicovej Strany ľudovej moci. AFP pripomína, že jeho strana je vnímaná najmä ako satelit Gruzínskeho sna.
Pred vstupom do politiky Kavelašvili profesionálne hral futbal. Na pozícii útočníka pôsobil v najvyšších ligových súťažiach v Anglicku a vo Švajčiarsku v kluboch ako Manchester City, FC Zürich alebo FC Bazilej. Kariéru ukončil v roku 2011.
Nadchádzajúce prezidentské voľby nebudú priame, po prijatí ústavných zmien bude prezidenta po prvýkrát voliť 300 členný zbor voliteľov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile. Okrem nich budú v zbore voliteľov zástupcovia regionálnych samospráv, čím si podľa analytikov Gruzínsky sen upevní moc.
Podľa stanice Echo Kaukazu sa 61 opozičných poslancov na hlasovaní o novej hlave štátu pravdepodobne nezúčastní. Opozícia neuznáva legitimitu nového zákonodarného zboru a októbrové parlamentné voľby považuje za zmanipulované. Zatiaľ nie je jasné, či sa na hlasovaní zúčastnia opoziční predstavitelia samospráv.
Za nelegitímny považuje parlament aj dosluhujúca prezidentka Salome Zurabišviliová. Tú do funkcie hlavy štátu zvolili v priamej voľbe v roku 2018, keď kandidovala ako nezávislá s podporou Gruzínskeho sna, s ktorým sa medzičasom politicky rozišla. Právomoci gruzínskej hlavy štátu sú prevažne ceremoniálne.