Najbližší z dôverníkov, kardinál Joseph Ratzinger, sledoval z prvých radov, ako sa stav pápeža Jána Pavla II. s jeho pokročilým vekom postupne zhoršuje. Ján Pavol II., sužovaný Parkinsonovou chorobou, v čase svojej smrti v roku 2005 vo veku 84 rokov už nevedel chodiť alebo rozprávať - bol to obraz utrpenia, ktorý dojímal veriacich, svedkov znepokojivej slabosti pápeža, napísala agentúra AP.
Ratzinger, neskôr pápež Benedikt XVI. a nástupca Jána Pavla II., mal v čase svojho zvolenia 78 rokov a stal sa tak najstarším pápežom za uplynulých 300 rokov. Po oznámení odchodu bolo zrejmé, že chcel cirkev ušetriť ďalšieho mučivého konca a možno aj pomôcť jej udržať krok s možnosťami modernej medicíny, uviedla AP.
Bývalý pápež podľa vlastných slov v posledných mesiacoch zoslabol natoľko, že už naďalej nemohol adekvátne vykonávať zverenú službu. Biskupi musia odstúpiť z funkcie vo veku 75 rokov, kardináli vo veku nad 80 rokov majú zakázané voliť v konkláve nového pápeža. Sú to len pápeži, od ktorých sa očakáva, že budú vo funkcii doživotne.
Pohľad do myslenia Benedikta XVI. však naznačuje, že jeho rozhodnutie vzdať sa svojho pontifikátu nie je až také prekvapujúce, dodala agentúra AP. V roku 2004 ešte ako kardinál Ratzinger povedal, že v budúcnosti nevylučuje ohraničenie funkčných období. V rozhovore pre taliansky náboženský časopis uviedol, že so zvyšujúcim sa vekom by sa "mali zvážiť aj nové pravidlá".
V roku 2010 v rozhovore s nemeckým novinárom Petrom Sewaldom zaujal Benedikt XVI. jednoznačný postoj k otázke, či môže pápež rezignovať. "Áno. Ak si pápež skutočne uvedomí, že už ďalej nie je fyzicky, psychicky a duševne schopný plniť povinnosti svojho úradu, má vtedy právo, a za určitých okolností aj povinnosť, odstúpiť," povedal Benedikt XVI.