Fínsko sa stalo oficiálnym členom NATO: Štipľavý odkaz Putinovi od šéfa Aliancie

Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

„(Ruský) prezident Putin deklaroval ako cieľ invázie na Ukrajinu obmedziť rozširovanie NATO. Dostáva presný opak. Dnes Fínsko a čoskoro tiež Švédsko sa stanú plnohodnotnými členmi Aliancie,“ povedal Stoltenberg.

Fínsko sa v utorok stane 31. členom NATO. Slávnostné vztyčovanie fínskej vlajky pred sídlom NATO v Bruseli sa uskutoční v utorok popoludní - v deň 74. výročia založenia tohto obranného zoskupenia.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a v máji 2022 spoločne požiadali o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín. O vstupe Švédska ešte stále nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

Fínsko sa rozhodlo pre jasnú voľbu: Rusko už nie je sused, na ktorého treba brať ohľad, ale sused, pred ktorým sa treba potenciálne brániť. Takto opísala belgická verejnoprávna televízia utorňajší vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie, ako jej 31. plnoprávneho člena, informuje spravodajca TASR.

RTBF spresnila, že po slávnostnom ceremoniáli, keď zaveje už aj vlajka Fínska v bruselskom sídle Aliancie, ostatní spojenci môžu rátať s jasným prínosom fínskych ozbrojených síl a potenciálu tejto krajiny pre NATO.

Prvou silnou stránkou Fínska je silná a pripravená armáda. Aj keď krajina má len 5,5 milióna obyvateľov, po skončení studenej vojny sa Fíni naďalej pripravovali na stav vojny, čo iné európske krajiny nerobili do takej miery. Fíni dokážu zmobilizovať takmer 300.000 vojakov a majú celkovú zálohu takmer 900.000 vojakov.

Jeho delostrelectvo je jedno z najväčších v Európe a mohutne investovalo aj do 64 stíhačiek F35. Sú vybavené pokročilými možnosťami elektronického boja, ktoré umožňujú lokalizovať a sledovať hrozby, rušiť rádiové frekvencie a prerušovať nepriateľské útoky s bezkonkurenčnou presnosťou a všetky zozbierané údaje sú okamžite zdieľané s veliteľskými centrami na mori, vo vzduchu alebo na zemi.

Okrem toho je tu aj nová zemepisná realita, čo zlepší pocit bezpečia v susedných spojeneckých krajinách, najmä v troch pobaltských štátov v prípade ruského útoku. Fínsko má s Ruskom vyše 1300 kilometrovú hranicu. To pre NATO znamená výhody aj nevýhody z hľadiska bezpečnosti.

Vstup Fínska zlepší pozíciu NATO v Baltskom mori, ktoré sa stalo „vnútorným jazerom“ Aliancie, a tiež v Arktíde, ktorá nadobúda čoraz väčší strategický význam. Klimatické zmeny totiž ďaleko na severe otvárajú nové trasy pre prepravu tovarov a ťažbu uhľovodíkov.

Okrem toho členstvo Fínska v NATO má aj svoju symbolickú rovinu. Aliancia dokázala Moskva, že je jednotná a silná, a že invázia na Ukrajinu namiesto očakávaného oslabenia spojencov len zatlačila nové krajiny do jej náručia, keď okrem Fínska sa čoskoro ráta aj so vstupom Švédska.