Rozlúštili starovekú záhadu? TAKTO mali stavať Veľkú pyramídu v Gíze!

Stavba najväčšej a najstaršej z gízskych pyramíd, ktorá vznikla ako hrobka faraóna Chufua okolo roku 2 560 p. n. l., dlhodobo mätie archeológov, pretože sa nezachovali žiadne staroveké texty opisujúce použitú stavebnú techniku. Tradičné teórie pracujú s masívnymi rampami a postupným vrstvením kamenných blokov, nedokážu však uspokojivo vysvetliť, ako boli kamene s hmotnosťou až 60 ton vyzdvihnuté do výšky stoviek metrov počas približne 20 rokov.

Autori novej štúdie publikovanej v časopise Nature prichádzajú s iným vysvetlením. Profesor Simon Andreas Scheuring z Weill Cornell Medicine v New Yorku navrhuje, že pyramída bola stavaná zvnútra smerom von pomocou systému protizávaží a mechanizmov podobných kladkám, ktoré boli ukryté v jej vnútri. Podľa jeho výpočtov bolo vďaka tomuto systému možné presúvať kamenné bloky mimoriadne rýchlo, niekedy až tempom jedného bloku za minútu.

Štúdia prehodnocuje funkciu kľúčových vnútorných priestorov pyramídy. Veľká galéria a Vzostupná chodba sú interpretované ako šikmé vnútorné rampy, po ktorých sa pohybovali protizávažia vytvárajúce zdvihovú silu. Predsieň pred Kráľovskou komorou, ktorá bola predtým považovaná za bezpečnostný prvok proti vykrádačom hrobiek, je opísaná ako kladková zdvíhacia stanica. „Ak je tento model správny, Veľká pyramída bola budovaná od vnútorného jadra a kamene boli zdvíhané pomocou skrytých kladkových systémov, ako stavba postupne rástla,“ píše Scheuring.

Tomu majú zodpovedať aj ryhy, stopy opotrebovania a leštené plochy na stenách Veľkej galérie, ktoré naznačujú opakovaný pohyb ťažkých saní, nie obradné využitie. Scheuring upozorňuje aj na nepravidelnosti v rozmiestnení komôr, ktoré podľa neho lepšie zodpovedajú technickým obmedzeniam vnútorného zdvíhacieho systému než zámernému architektonickému návrhu so symbolickým významom. Model zároveň predpovedá, že v jadre pyramídy sa nenachádzajú žiadne veľké neobjavené priestory, čo je v súlade s výsledkami nedávneho skenovania.