Svetová zdravotnícka organizácia schválila pandemickú dohodu: Získala podporu 124 krajín

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok v Ženeve na svojom výročnom zasadnutí formálne prijala medzinárodnú dohodu o prevencii a kontrole pandémií. Schváleniu dohody na utorkovom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia predchádzalo v pondelok večer hlasovanie na Výbore A tohto zhromaždenia o uznesení odporúčajúcom zhromaždeniu prijatie pandemickej dohody.

Uznesenie bolo prijaté hlasmi 124 štátov. Žiadna krajina nehlasovala proti, zdržalo sa však 11 štátov vrátane Iránu, Izraela, Ruska, Talianska, Slovenska a Poľska. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Predsedajúci Svetovému zdravotníckemu zhromaždeniu, filipínsky minister zdravotníctva Teodoro Herbosa v utorok najprv vyzval delegátov, aby podali prípadné námietky proti pandemickej dohode. Po tom, ako konštatoval, že žiadne nie sú, vyhlásil rezolúciu za prijatú, po čom nasledoval dlhý potlesk, ozrejmila agentúra Reuters.

„Dnešok je skvelý deň... Je to historický deň,“ uviedol po hlasovaní generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Dodal, že „dohoda je víťazstvom pre verejné zdravie, vedu a multilaterálne opatrenia. Zabezpečí, že spoločne budeme môcť lepšie chrániť svet pred budúcimi pandemickými hrozbami.“

Namíbijská ministerka zdravotníctva Dr. Esperance Luvindaová, predsedníčka výboru, ktorý pripravil cestu pre utorkové prijatie dohody, uviedla, že pandémia COVID-19 spôsobila obrovské straty „na životoch, zdrojoch obživy a ekonomikách“.

„My – ako suverénne štáty – sme sa rozhodli spojiť sa, ako jeden svet, aby sme mohli chrániť naše deti, starších ľudí, zdravotníckych pracovníkov v prvej línii a všetkých ostatných pred ďalšou pandémiou,“ dodala Luvindaová s tým, že „je to naša povinnosť a zodpovednosť voči ľudstvu.“

Reuters doplnil, že tento právne záväzný pakt bol Svetovým zdravotníckym zhromaždením v utorok prijatý po troch rokoch náročných rokovaní. Je všeobecne vnímaný ako víťazstvo WHO v čase, keď boli multilaterálne organizácie zasiahnuté prudkými škrtmi v zahraničnom financovaní zo strany USA.

Rokovania o dohode boli často napäté, najmä pre nezhody medzi bohatými a rozvojovými krajinami, ktoré pripomínali a kritizovali nerovný prístup k vakcínam počas pandémie COVID-19, keď boli často odkázané na darované očkovacie látky, pričom sa k nim nezriedka dostávali s veľkým oneskorením. Voči dohode sa zdvihol aj odpor tých štátov, ktoré sa obávali, že by im zasahovala do suverenity.

Jedným z kľúčových bodov dohody je vytvorenie mechanizmu prístupu k patogénom s pandemickým potenciálom a prístupu k výhodám z ich výskumu, ako sú testy, lieky či vakcíny (PABS - Pathogen Access and Benefit-Sharing). Detaily PABS sa majú doladiť do mája 2026. Po finalizácii systému PABS bude dohodu možné ratifikovať. Aby dohoda nadobudla platnosť, bude ju musieť ratifikovať najmenej 60 štátov.

Hoci sa očakáva, že vystúpenie USA z WHO, o ktorom prezident USA Donald Trump rozhodol po svojom návrate do Bieleho domu, nadobudne účinnosť až od budúceho roka, Spojené štáty sa už v posledných mesiacoch od rokovaní o pandemickej dohode stiahli. USA nevyslali do Ženevy ani žiadnych delegátov.

Text, prijatý na výročnom zasadnutí členských krajín WHO, zavádza skoršiu a účinnejšiu globálnu koordináciu s cieľom rýchlejšie predchádzať pandemickým rizikám, odhaľovať ich a reagovať na ne po kolektívnom zlyhaní v boji proti ochoreniu COVID-19, ktoré si vyžiadalo milióny obetí a zdevastovalo svetovú ekonomiku.