Smutná správa pre celé Slovensko: Odišla jedna z posledných žien († 102), ktoré prežili peklo Osvienčimu a selekciu Mengeleho!

Slovensko prichádza o vzácneho svedka svojej tragickej histórie. Vo veku 102 rokov navždy odišla Edita Šalamonová (rod. Neumannová), jedna z posledných troch žien žijúcich na Slovensku, ktoré na vlastnej koži prežili hrôzy koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Úmrtie na sociálnej sieti potvrdil vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

Rodáčka zo Zemplína, narodená 4. decembra 1923, bola podľa Korčoka autentickým hlasom našej histórie. Jej príbeh je trpkým svedectvom o utrpení slovenských Židov počas druhej svetovej vojny. Život Šalamonovej a jej rodiny sa radikálne zmenil 3. júna 1944. V tento deň ich naložili do dobytčích vagónov transportu smerujúceho z Košíc do vyhladzovacieho tábora.

Štvordňová cesta sa niesla v znamení neľudských podmienok – väzňov trápil neznesiteľný hlad a smäd, pričom ich cestou obrali o všetky cennosti. Po príchode do Auschwitzu ich na rampe podľa jej vlastných spomienok čakal neslávne známy lekár Josef Mengele. Prebehla krutá selekcia, pri ktorej rodinu rozdelili. Edita zostala iba so svojou sestrou, zvyšok svojich blízkych už nikdy nevidela.

V Osvienčime sa však dlho nezdržali. Už po troch dňoch sestry previezli do Lotyšska. V okolí Rigy museli vykonávať ťažkú fyzickú prácu pri kopaní zákopov. Odtiaľ neskôr putovali do ďalšieho koncentračného tábora – Stutthof na území dnešného Poľska. Práve tam sa naskytla príležitosť na útek. Edita sa spolu so sestrou a ďalšími dvomi ženami pokúsila o záchranu, no ich odvaha mala fatálne následky. Pokus sa skončil tragicky a Editinu sestru počas úteku zastrelili.

Po skončení vojny a prežití všetkých hrôz chcela Šalamonová odísť do Izraela, čo bola v tom čase túžba väčšiny preživších. Emigrácia sa však neuskutočnila. Spočiatku jej v tom bránil nedostatok financií, neskôr založenie rodiny a narodenie syna, pričom jej bolo vtedajšou spoločnosťou naznačené, že chlapcov je na budovanie vlasti treba.

Dozvedela sa tiež, že holokaust prežil aj jej nevlastný brat Ferdinand, ktorému sa do Izraela a neskôr do Austrálie podarilo ujsť. Edita zostala s rodinou žiť na východnom Slovensku, kde vychovala dve deti. Na nezmyselné utrpenie, ktoré jej a jej najbližším vojna spôsobila, do konca svojho života nezabudla.