Veľká noc dorazí aj do domovov tvárí STVR. Televízia sa pozrela na to, ako tieto sviatky prežívajú v súkromí Peter Marcin, Marián Miezga, Jozef Kubánek a Ľubomír Bajaník. Ktorý zo známych Slovákov dodržiava prísne tradície s vedrom vody v ruke a ktorý z nich skončil tiež vo vani?

S čím sa vám spájajú vaše veľkonočné sviatky?

Šibe mi celý rok, čiže cez Veľkú noc si dám pauzu. (smiech) My sme z Liptova obaja s manželkou, tam to fungovalo aj historicky vždy. Aj šibanie, aj oblievanie... Takže troška večer šibnúť. Či to som si pomýlil inú činnosť? (smiech) Ale áno, trošku ráno, voda studená, ale naozaj len symbolicky vyoblievať, vyšibať.

Teraz už len symbolicky, ale keď ste boli mladý junák?

To zas bolo finančne veľmi výhodné. My sme išli aj s partiou. Vždy sme boli dvaja, traja chalani a ja som Ružomberčan a my sme išli tam, kde sme bývali, v tej oblasti, my sme išli rad radom, aj keď sme ich nepoznali. Zabúchali sme na dvere – máte dcéru? Nemám dcéru... Tak vás okúpeme... A večer sme si pozerali ten lup. (smiech) Ten náš zisk. Veľa sme mali sladkostí, ale bolo pekným zvykom, že sme dostávali korunu, dve koruny. A večer už bolo fajn. Už bola ruka hore.

Ak by ste si mali vybrať jednu z kolegýň, ktorú by ste vyšibali, ktorá by to bola?

Zuzku Tlučkovú by som vyšibal. Veď to je moja manželka... Seriálová... Tak tú by som vyšibal - Zuza, máš po chlebe, keď ťa stretnem. (smiech)

Máte nejakú netradičnú tradíciu na Veľkú noc?

Väčšinou sme doma na Veľkú noc, lebo je to také to sťahovanie národov a keďže tá diaľnica nevedie stále do Ružomberka, že by som tam išiel vyšibať nejaké spolužiačky z gymnázia... Veď ja sa dosť nacestujem počas roka, na vystúpenia. Z Neskoro večer chodíme po Slovensku, čiže v apríli sú vystúpenia, príďte sa na nás pozrieť. Snažím sa počas celého roka zdržať sa sladkého. A potom ten chlieb. To je hrozné. Taký dobrý, čerstvý s maslom a naň to všetko. Je tam snaha, ale veľmi sa mi nedarí. Ale tak držím si stabilnú váhu.

Čo vy a Veľká noc? S čím sa vám spájajú vaše veľkonočné sviatky?

Najradšej mám Vianoce, potom Veľkú noc. Kedysi som ich oslavoval s veľkou partiou. Vtedy sme sa stretli, taká partia desiatich a chodili sme po dievčatách, poriadne ich vyšibať, aby boli zdravé a krásne po celý rok. Nám sa to aj darilo. My sme to dievča poriadne vyoblievali a potom sme ho poriadne vyšibali. Teraz je to už v takom domácom kruhu.

Vy ste boli ten typ chlapca s vedrami v rukách?

Presne tak... Ja som bol ten typ. Najprv boli vedrá, potom dievčatá putovali do vane.

Aký ste šibač, oblievač? Už len decentne?

Už naozaj... Po tých rokoch je to decentne. Som na to sám. Mám už dosť veľkých chalanov, ktorí mi pomohli maminu vytiahnuť do vane. Už je to miernejšie, ako tomu bolo kedysi. Je to tým vekom. (smiech) Teraz je to už len pofrckanie vodou, sem-tam nejaká voňavka, ale aj trošku korbáč, aby nohy slúžili a naša mamina bola zdravá.

Ak by ste mohli vyšibať jedného kolegu alebo kolegyňu, ktorý/á by to bol/a a prečo?

To je ťažko povedať. Asi tá, ktorá by bola doma. Pretože tie dievčatá, najmä v mojom veku, už majú rodiny.

Máte nejakú netradičnú tradíciu na Veľkú noc?

Bol som vychovávaný tak, že pred Veľkou nocou sa drží pôst. Kedysi som to dodržiaval. Potom už neskôr len kvôli tomu, aby som urobil aj niečo so svojím telom. Takže 40 dní sme držali pôst. Je to vlastne 44 dní. Ale teraz už dodržiavam len Veľký piatok. Mäsový pokrm a ja vôbec nemusím mäso, takže mne to nerobí žiadny problém. Mäsa sa vzdám. Viem sa vzdať aj sladkého, ale napríklad taký zemiakový, majonézový šálat, tak to by malo byť určite nachystané na Veľkú noc. To mám naozaj rád.

Ak by ste mali vyšibať jedného kolegu alebo kolegyňu, ktorý/á by to bol/a a prečo?

Určite by to bola moja moderátorská partnerka Veronika Meszárosová. Už som sa s ňou o tom predbežne bavil, dúfam, že ma bude na Veľkonočný pondelok čakať a bude mať nachystanú vyslúžku!

Máte nejakú netradičnú tradíciu, ktorú počas Veľkej noci dodržiavate?

Posledné roky sa snažím na Veľkú noc vyžiť skôr športovo, zväčša chodíme do Rimavskej Soboty, odkiaľ pochádza moja žena. Na streche auta beriem so sebou bicykel a vyrážam krížom-krážom na cyklopotulky. Je to región s množstvom rozmanitých trás, zážitok umocňuje krásna príroda všade navôkol, ktorá má svoje osobité čaro práve na jar.

Čo by ste odkázali mužom a čo ženám počas Veľkej noci?

Nech sú na seba nežní...

Prehnali ste to niekedy s oblievačkou?

Mám staršiu sestru a keď sme boli malí, tak bol pre mňa Veľkonočný pondelok ozajstným sviatkom. Mohol som sa naplno realizovať bez postihu rodičov a ešte som dostal čokoládového zajaca, no čo viac si dieťa môže priať. Na druhý deň po Veľkonočnom pondelku bolo u nás zvykom, že oblievali ženy a sestra s mamou mi to vrátili aj s úrokmi. Nie raz som skončil vo vani.

Mali ste pre kúpačku tichú domácnosť? Čo ste vyviedli?

Mal ale skôr z opačného dôvodu. S pribúdajúcim vekom ma spomínané nadšenie z oblievačky akosi prešlo. Moja polovička za mnou neraz prišla na konci dňa smutná, že som ju neoblial. Musím to napraviť... (smiech)

Máte nejakú tradíciu, ktorú počas Veľkej noci dodržiavate?

Veľkonočné sviatky sú pre nás rodinné sviatky, chodievam k rodičom do Zlatých Moraviec, tam sa stretávam aj s bratovou rodinou a ďalšími príbuznými. Pripomíname si kresťanskú podstatu sviatku, ale je to aj priestor na hodovanie a zhováranie sa, spomíname na zážitky z minulosti, s ocinom zas otvárame témy jarných prác.

V našej rodine sme vždy lipli na pohostinnosti, výborných pokrmoch, ktoré pripravuje mamina, v mnohom sme sa z kulinárskeho remesla poučili a radi dochucujeme a pripájame nejaké nápady. Jedlo nie je len prostriedok na zasýtenie, je to aj výrazný kultúrny a spoločenský rituál, jednoducho spája. Navštevujeme aj cintoríny, podobne ako na Vianoce. A ak sa ukáže pekné počasie, tak je priestor na prechádzky.

Čo by ste odkázali mužom a čo ženám počas Veľkej noci?

Nech na seba nezabúdame a nech sme empatickí jeden k druhému.

Ak by ste mali vyšibať jedného kolegu alebo kolegyňu, ktorý/á by to bol/a a prečo?

Rozumiem pôvodnej symbolike veľkonočnej šibačky a oblievačky. Ľudia potrebovali rituály, ktoré im mali pomôcť zabezpečiť budúcnosť, obživu a plodnosť, ale ja osobne som ich dodržiaval len veľmi symbolicky a len v úzkej rodine. A kolegyniam a kolegom namiesto šibačky radšej donesiem niečo chutné a dobré, tak povzbudím ich apetít do života.

Prehnali ste to niekedy s oblievačkou?

Ak tak, len so socialistickou konvalinkovou alebo fialkovou voňavkou vo vlasoch dievčenskej a ženskej časti našej rodiny. Našťastie zvyky v našom kraji umožňovali vrátiť oblievačku, dievčatá v utorok mohli vyšibať chlapcov. Na tento obyčaj nezabúdajme.