Ellie Waters-Barnes mala iba 14 rokov, keď si všimla malú hrčku veľkosti fazule na ľavom zadnom stehne. Hanbila sa o tom povedať rodičom, preto mlčala takmer sedem mesiacov. Keď nakoniec pravdu priznala, bolo už neskoro. Lekári jej diagnostikovali vzácny druh rakoviny mäkkých tkanív - rabdomyosarkóm, informuje portál The Mirror.
Nádor sa medzitým rozšíril aj do lymfatických uzlín v slabinách. Objavili sa ďalšie problémy – zápcha, ťažkosti s močením, bolesti pri behu alebo futbale. Dvoch jej obľúbených koníčkov. Symptómy si však nespájala, myslela si, že má len smolu a trápi ju séria drobných zdravotných problémov a zranení. Lekári spočiatku predpokladali, že ide o obyčajný absces, až následné vyšetrenia potvrdili rakovinu.
Nasledovalo 18 mesiacov intenzívnej liečby. Ellie podstúpila deväť mesiacov chemoterapie a rádioterapiu zameranú na panvu. Prišla o vlasy, výrazne schudla, mala výživovú sondu a trpela vyčerpávajúcimi vedľajšími účinkami. Chirurgický zákrok nakoniec nebol potrebný – liečba zabrala a nádor zmizol.. Po roku náročnej liečby sa dostala do remisie.
Najťažšie následky však prišli až potom. Ožarovanie panvovej oblasti jej poškodilo reprodukčné orgány, zastavilo pubertu a spôsobilo predčasnú menopauzu. Menštruácia sa už nevrátila, Ellie zostala neplodná a musela začať s hormonálnou liečbou. „Pripadalo mi, akoby som bola uväznená v tele 80-ročnej ženy,“ opisuje.
Cítila sa iná než jej rovesníčky – jej telo sa prestalo vyvíjať, nemala typické ženské krivky a chýbala jej sebadôvera. Kým ostatné dievčatá riešili prvé vzťahy a dospievanie, Ellie bojovala s únavou, návalmi horúčavy, bolesťami a suchosťou slizníc. Dlho mala pocit, že nie je „dosť ženská“.
Hoci sa zmierila so svojou neplodnosťou, často zápasí s nízkym sebavedomím. Vyzýva preto na otvorenejšiu diskusiu o veľmi tabuizovanej téme, akou je predčasná menopauza. „Postupom času som sa jednoducho naučila neriešiť to,“ povedala.
Dnes má 24 rokov, študuje medicínu a chce sa stať onkologičkou. O svojej skúsenosti otvorene hovorí, aby povzbudila ostatných, ktorí prežívajú niečo podobné. „Nemôžem zmeniť to, ako ma liečba poznamenala. Môžem však zmeniť to, čo s tým urobím. A ak môj príbeh pomôže aspoň jednému človeku, má to zmysel,“ hovorí Ellie.
