Emma Simms roky tušila, že s ňou niečo nie je v poriadku. Zápasila s ochromujúcou únavou, šialene ju svrbeli nohy a nedokázala pribrať. Keď začala trpieť aj nočným potením a bolesťami na hrudníku, Emma začala hľadať odpovede. Podľa denníka The Sun sa ale stretla s odmietavým postojom lekárov.
„Môj všeobecný lekár ma trikrát odmietol a dokonca som skončila na pohotovosti,“ povedala Emma zo Stratfordu-Upon-Avonu. „Zakaždým mi povedali, že to nie je nič vážne. Urobili mi krvné testy a tvrdili, že nemám lymfóm. A to bolo všetko. Poslali ma preč,“ povedala 32-ročná Emma, ktorej podľa lekárov nehrozilo, že by mala rakovinu.
Až v decembri 2024, po mesiacoch zhoršujúcich sa príznakov, Emmu konečne poslali na hematologické oddelenie v nemocnici v Oxforde. CT vyšetrenie odhalilo 8 cm veľký nádor, ktorý sa jej usadil v hrudníku a začal sa šíriť do pľúc. Oficiálne jej diagnostikovali Hodgkinov lymfóm - zriedkavú formu rakoviny krvi. Paradoxne sa to stalo 4. februára 2025, na Svetový deň boja proti rakovine.
„Telefonicky mi to oznámili pár týždňov predtým, ako to potvrdila biopsia, takže som mala trochu času, aby som sa spamätala. Ale nič vás nepripraví na to, že tam budete sedieť tvárou v tvár a uvidíte obraz zo skenu,“ povedala zdrvená mladá žena.
Emmina liečba sa začala jednou z najagresívnejších foriem chemoterapie, ktorú jej podávali v intenzívnych dávkach počas niekoľkých dní. „Bolo to desivé, ale vzhľadom na to, aký veľký bol nádor, som chcela ísť do toho tvrdo. Práve som dokončila druhý cyklus, a ak to bude na ďalšom vyšetrení vyzerať sľubne, budem môcť prejsť na iný režim chemoterapie s názvom ABVD,“ vysvetlila statočná pacientka.
„Najťažšie bolo zvracanie a bolesť kostí z injekcií. Po chemoterapii si musíte pichať injekcie, aby sa vám zvýšil počet bielych krviniek, ale kosti vás po nich strašne bolia. Kvôli steroidom som tiež za dva mesiace pribrala dva kilogramy a medzi tým, nadúvaním a vypadávaním vlasov sa niekedy v zrkadle sotva spoznám,“ pokračovala ďalej.
Emma však zistila, že niektoré časti jej utrpenia sú ľahšie, než očakávala. „Myslela som si, že budem neustále nosiť parochňu, ale teraz som väčšinou plešatá alebo nosím klobúk. Ľudia mi píšu, že parochňu nepotrebujem, ale aj tak je to trochu o psychickom prispôsobení,“ povedala.
Najviac ju prekvapilo, ako to zvláda psychicky. „Ľudia budú možno šokovaní, keď to budú počuť, ale pre mňa bolo vyrovnávanie sa s rakovinou ľahšie ako moje predchádzajúce boje s duševným zdravím. S úzkosťou a depresiou som bojovala už ako tínedžerka. Rakovina je, samozrejme, desivá, ale existuje plán liečby. Existuje cesta vpred. V prípade duševného zdravia ste to len vy, kto je sám vo svojej hlave. To je oveľa ťažšie,“ povedala mladá žena.
Emma sa na TikToku delí o aktuálne informácie týkajúce sa jej zdravia. „Rozprávanie o mojej ceste ma spojilo s mnohými úžasnými ľuďmi. Naozaj mi to pomáha cítiť sa menej osamelo,“ prezradila.
Za svoju najväčšiu oporu považuje svojho priateľa Calvina. „Je neuveriteľný. Neviem, ako by som to bez neho zvládla. Úprimne, ľudia, ktorí prechádzajú chemoterapiou sami, sú superhrdinovia. Aj moja rodina a priatelia ma veľmi podporujú, cítim sa veľmi šťastná,“ dodala na záver.