Bude Srbsko súčasťou EÚ? Premiér označil členstvo za jasný cieľ, volá po národnom konsenze!

Členstvo v Európskej únii je pre Srbsko jasnou cestou a cieľom, vyhlásil v stredajšom novoročnom rozhovore pre agentúru Tanjug premiér Djuro Macut. Podľa neho srbská vláda v uplynulých mesiacoch jednoznačne deklarovala podporu európskej integrácii, zároveň však upozornil na potrebu dosiahnuť v tejto otázke širší národný konsenzus. Informuje o tom TASR.

„Ak chceme ísť ďalej, dostať sa tam, kam už patríme, musíme vytvoriť národný konsenzus aspoň v niečom, napríklad v otázke vstupu do Európy (EÚ),“ vyhlásil Macut. Zároveň poukázal na nejednotnosť názorov medzi občanmi na vstup do bloku 27 štátov. „Všetky európske krajiny, ktoré vstúpili do EÚ, dosiahli národný konsenzus,“ uviedol.

Premiér zároveň podotkol, že Srbsko je na globálnej úrovni príliš malé na to, aby mohlo určovať politiku, no v regionálnom kontexte zohráva významnú úlohu. „Pre seba samých sme najdôležitejší, ale zároveň sme veľmi silní aj v regionálnom kontexte. To je dôležité z hľadiska západného Balkánu a celého systému rozširovania,“ poznamenal.

Ako jednu zo silných stránok krajiny pritom vyzdvihol jej hospodársku situáciu. „Naša ekonomika je najstabilnejšia nielen na západnom Balkáne, ale aj za jeho hranicami, ak sa pozrieme na kontext iných krajín. Patríme medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky. To je faktický stav. Absolútne nikto to nemôže spochybniť,“ podčiarkol.

Dôvera verejnosti v Srbsku voči Európskej únii však podľa prieskumov klesá, a to po štyroch rokoch bez otvorenia jedinej novej kapitoly prístupových rokovaní. Podľa nedávneho prieskumu pre portál Savremena politika by v hypotetickom referende o členstve v EÚ hlasovalo za vstup 35,8 percenta respondentov, zatiaľ čo 33 percent by bolo proti.

Posledné dve správy Európskej komisie o pokroku Srbska v prístupovom procese, zverejnené koncom rokov 2024 a 2025, konštatovali stagnáciu v oblasti demokratických inštitúcií, právneho štátu, slobody médií a slobody prejavu.

Zároveň poukázali na posilnenie represívnych opatrení počas protivládnych protestov, ktoré sa začali v roku 2024. Členské štáty EÚ nedávno nepodporili ani otvorenie skupiny ôsmich kapitol týkajúcich sa konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu.