Koktejl.sk
Výrazné akcie štyroch obchodných reťazcov začínajú naznačovať, že klesanie ceny jednej zo základných potravín je konečne tu. Ako informujú tvnoviny.sk, práve maslo bolo položkou, ktorej ceny vyleteli behom pár mesiacov do výšin. Balenie obsahujúce 250 gramov sa pohybuje v cene až po štyri eurá, predtým ho bolo možné kúpiť za menej ako polovicu.
Zdá sa však, že vysoké ceny budú čoskoro minulosťou. Štyri reťazce pôsobiace na Slovensku pripravili akcie, kde sa maslo predáva po 2,09 eura, 1,99 eura, 1,89 eura či 1,5 eura. Obchodné reťazce však boli vo vyjadreniach pre Markízu opatrné. Podľa nich to môže, ale aj nemusí znamenať začiatok zlacňovania.
Najnovšie dáta Štatistického úradu SR však potvrdzujú tento pozitívny trend. V porovnaní s decembrom maslo nepatrne zlacnelo, hoci nejde o výrazný pokles, každý cent dole poteší. „Ešte niekoľko mesiacov budeme pociťovať tlaky prichádzajúce najmä zo strany potravín, vzhľadom na vývoj na komoditných trhoch, ale postupne by mali poľavovať,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pre TV Markíza.
Vnímané a očakávané miery inflácie, teda čo si myslia ľudia o aktuálnom a budúcom raste cien, dosiahli na Slovensku rekordné úrovne koncom minulého roka. V januári klesli, stále však zostávajú viac ako dvojnásobné oproti oficiálnym hodnotám. To, akú infláciu človek očakáva, pritom vplýva na jeho rozhodnutia koľko sporiť, kedy a čo nakupovať, aký typ hypotéky si zobrať alebo akú mzdu si pýtať, upozornil vo svojej analýze na blogu Národnej banky Slovenska (NBS) expert analytik centrálnej banky Michal Marenčák.
Spotrebitelia na Slovensku v januári tohto roka v priemere očakávali, že spotrebiteľské ceny v najbližších 12 mesiacoch porastú o 32 %. Priemerná vnímaná inflácia od januára 2022 do januára 2023 bola medzi ľuďmi 35 %. Oficiálne meraná miera inflácie bola pritom o viac ako polovicu nižšia, na úrovni 14,9 %. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu.
„Tieto čísla sú veľmi vysoké a ukazujú, že spotrebitelia sú na infláciu citliví. Časy, keď niektorí ľudia infláciu vôbec nevnímali, sú preč,“ zhodnotil Marenčák. Aktuálne vnímanie pritom výrazne vplýva aj na to, akú infláciu Slováci očakávajú. Aj koncom minulého roka bolo vidieť, že hoci sa oficiálna miera inflácie začala stabilizovať, vnímania a očakávania ľudí rástli rýchlejšie.
Vek, pohlavie či príjem majú podľa analytika tiež výrazný vplyv. Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku napríklad ženy vnímajú a očakávajú v priemere vyššiu infláciu ako muži. Keď však výskumníci v USA brali do úvahy, kto nakupuje potraviny v domácnosti, rozdiely v očakávaniach medzi mužmi a ženami sa vytratili. Podobne je aj nákupné správanie starších, menej vzdelaných, nezamestnaných a príjmovo slabších ľudí iné v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva.
„Ľudia si tiež spájajú infláciu so zlými časmi v celej ekonomike. Očakávajú vyššiu infláciu pri nižšom raste ekonomiky a vyššej nezamestnanosti a naopak. Súčasný ekonomický vývoj môže takéto chápanie vzťahov v ekonomike utvrdzovať,“ konštatoval Marenčák. Zároveň upozornil, že podobné epizódy sú v ekonomike skôr výnimkou. Odborná verejnosť si spája infláciu s prehrievaním ekonomiky, teda s dobrými časmi.
Veľký vplyv na vnímanie inflácie a tvorbu inflačných očakávaní máju skúsenosti a vnemy pri nakupovaní, najmä potravín. „V minulom roku narástli ceny potravín približne o štvrtinu. Rástli aj náklady bývania či ceny pohonných hmôt. Tieto položky sú ľuďom na očiach najviac, preto niet divu, že ľudia vnímajú infláciu citlivo a dokonca vyššiu, ako oficiálne meranú,“ vysvetlil analytik NBS.
S poklesom inflácie cien potravín by tak podľa neho mali klesnúť aj inflačné očakávania ľudí. Spomalenie rastu cien poľnohospodárskych plodín na svetových trhoch už tlmí nákladové tlaky výrobcov potravín. „Postupne by aj ceny potravín v našich obchodov mali prepnúť z cválania na pomalý klus. Zníženie inflačných vnemov, a tým pádom očakávaní, by malo nasledovať,“ dodal Marenčák.
INFLÁCIA NA SLOVENSKU DOSIAHLA V JANUÁRI HODNOTU 15,2 %
Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v januári 2023 medzimesačne vzrástli o 2,6 % a medziročne o 15,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Medzimesačne rástli ceny v 11 z 12 odborov (výdavkových skupín domácností). Najväčší vplyv na infláciu mal nárast cien v odbore bývanie a energie o 3,9 %, v ktorých sa premietla úprava regulovaných cien energií. Ceny plynu v porovnaní s decembrom 2022 boli vyššie o 11,9 %, tepelnej energie o 13,6 %. Nižší rast zaznamenala elektrina, o 2,5 %. Ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 15,2 %, čo je stále na úrovni 22-ročných rekordov.
Vyššie ceny boli vo všetkých 12 sledovaných výdavkových skupinách (odboroch) domácností, päť odborov malo medziročný rast nad úrovňou 12 %. Najväčší vplyv na hodnotu inflácie mali podobne ako v predošlom roku dynamicky rastúce ceny dvoch položiek, ktoré tvoria najväčšie podiely vo výdavkoch domácností - bývania s energiami a potravín s nealko nápojmi. Spolu tvoria takmer 50 % výdavkov domácností SR. Potraviny boli v januári medziročne drahšie o 28,6 % a nepretržite rastú už tretí rok.
Zvýšenie cien o viac ako štvrtinu sa prejavilo až v piatich z deviatich skupín potravín, pričom rast nad 30 % bol pri cenách mäsa, ako aj mlieka, syrov a vajec alebo olejov a tukov. O štvrtinu boli vyššie ceny chleba a obilnín a o viac ako 20 % ceny zeleniny. Index spotrebiteľských cien sa v januári 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 15 %, za nízkopríjmové domácnosti o 16,1 %, za domácnosti dôchodcov o 16,2 %.
Koktejl.sk
