Koktejl.sk
Americkí genetici pátrali v genóme 3,4 milióna ľudí po variantoch, ktoré by mohli súvisieť s konzumáciou alkoholu. Zaujímalo ich predovšetkým to, či sú si ľudia, ktorí nevypijú viac ako malé množstvo alkoholu, a tí, ktorí naopak nemajú záklopku a lejú do seba alkohol po litroch, geneticky v niečom podobní. Podľa analýzy je pritom jasné, že to, koľko alkoholu na večierku vypijeme, výrazne ovplyvňujú práve gény.
U ľudí z európskeho prostredia vypije desať percent populácie s najvyšším genetickým skóre pre konzumáciu alkoholu v priemere viac ako sedem (štandardizovaných) nápojov týždenne (1050 ml vína). Desať percent populácie s najnižším genetickým skóre na konzumáciu alkoholu naopak vypije v priemere menej ako štyri nápoje týždenne (600 ml vína).
„To, koľko vypijete, nemusí úplne závisieť od toho, či ste mali stresujúci deň alebo ako dobre chutí fľaša vína v chladničke. Môže ísť jednoducho o gény. Hrajú dôležitú úlohu. Tieto zistenia by tiež mohli pomôcť vysvetliť, prečo sú niektorí ľudia vždy ochotní ísť do baru na pohár alebo si doma radi otvoria fľašu vína. Nemôžeme však úplne viniť naše gény, pretože vplyv prostredia zohráva aj svoju úlohu a vždy je možné, aby sa ľudia rozhodli obmedziť konzumáciu alkoholu a vedome viesť zdravší život,“ uviedol hlavný autor výskumu profesor Dajiang Liu z Penn State University.
Štandardný nápoj, ako je definovaný všeobecne vo vedeckých štúdiách, je približne pohár vína s objemom 150 ml s obsahom etanolu dvanásť percent, alebo pohár piva s objemom 350 ml a obsahom etanolu päť percent alebo jeden "poldecák" (0,4 cl) liehoviny s obsahom alkoholu štyridsať percent. Štúdiu publikoval prestížny vedecký časopis Nature.
Koktejl.sk
