Slafkovský po roku v NHL: Draftová jednotka? Na papieri to vyzerá krásne, ale na ľade to nič neznamená

Slovenský hokejista Juraj Slafkovský (19) má za sebou prvú sezónu v NHL, v ktorej odohral 39 zápasov a nazbieral v nej 10 bodov. Jeho štatistiky by boli určite lepšie, kebyže v polovici januára neprišla správa o jeho zranení. To si síce nevyžiadalo operáciu, ale Montreal Canadiens uviedol, že bude pauzovať tri mesiace a koniec sezóny už nestihne.

Rodák z Košíc sa stihol zotaviť z ťažkého zranenia kolena ešte pred MS a slovenskí fanúšikovia dúfali, že ho uvidia aspoň v reprezentačnom drese. „Cítim, že po zranení by som nebol fyzicky pripravený na to, aby som zaujal miesto iného hráča v tíme. Od januára som nehral, nebolo by to správne. Bolo by to iné, keby som mohol odohrať aspoň pár zápasov na konci sezóny,“ povedal Slafkovský zámorským novinárom tesne predtým, ako prvý raz (10. apríla) po zranení vykorčuľoval na ľad. Do zostávajúcich zápasov základnej časti už ale nezasiahol (posledný zápas hral Montreal 14. apríla doma proti Bostonu, pozn. red.)

Keďže sa „Habs“ neprebojovali do play-off, draftová jednotka je už nejaký čas na Slovensku a užíva si voľné dni s rodinou a priateľmi. Hoci reprezentáciu z pochopiteľných dôvodov odmietol, výkony slovenských hokejistoch na šampionáte v Rige sledoval. Ako vníma slovenských fanúšikov a ich komentáre na reprezentáciu prezradil v relácii Bekimovo horúce kreslo.

„Je to sranda, vidím tie komentáre na internet, ale myslel som si, že to tí ľudia píšu len tam. Počas MS som sedel v podniku a počul som vedľa pri stole ako komentujú hokej bežní ľudia. Ja som sa na tom bavil, pretože poznám všetkých tých chlapcov, o ktorých oni rozprávajú a viem presne čo robia, alebo čo chceli spraviť. Nikto by ale nič lepšie na tom ľade nespravil,“ povedal Slafkovský.

Nie nadarmo sa hovorí, že zámorská NHL je najlepšou ligou na svete. O hráčov je tam dokonale postarané a okrem hokeja nemusia riešiť takmer nič. Mladý Košičan v relácii tiež opísal ako vyzerá jeho bežný deň v Montreale počas sezóny.

„Keďže mám všetko na štadióne, tak ráno iba vstanem a idem tam asi na 08:30. Máme šéfkuchára, rovno tam nám pripravujú raňajky a aj obed po tréningu. Je to príjemné. Potom idem do posilky, rozcvička a tréning na ľade - takých 50 minút až hodinka. A potom už nič. Nejaké ‚plejko‘ a večera so spoluhráčmi,“ prezradil a dodal, že kalendár so zápasmi je taký nabitý, že sa nedá veľmi nič iné ani robiť. „Keď nemáme zápas, tak som rád, že môžem ležať alebo sa ideme len do mesta najesť.“

Zo Slafkovského sa za posledné roky stala hviezda, ktorá púta pozornosť doma i v zahraničí, no mladý hokejista si z toho veľkú hlavu nerobí. Keď sa stal draftovou jednotkou a prepísal históriu slovenského hokeja, stále zostal nohami pevne na zemi. Dobre si uvedomuje, že má pred sebou ešte dlhú cestu.

„Viem, aká je tá liga. Keď som nastúpil na prvý zápas, pochopil som, že nie je prečo si uletieť. To, že som bol jednotka je pekné, dobre to vyzerá na papieri, ale na ľade to nič neznamená. Súpera to veľmi nezaujíma,“ vyjadril sa útočník Montrealu Canadiens a dodal: „Ešte som, tam kde chcem niečo dokázať, toho veľa nedosiahol, takže treba pracovať,“ zakončil.

NHL je náročná liga aj čo sa týka zápasov. Počas základnej časti musia tímy odohrať 82 duelov a precestovať celé Spojené štáty a Kanadu. Je teda vôbec čas na oslavy po víťaznom stretnutí?

„Na nejaké oslavy nie je čas, na druhý deň máš ďalší zápas. Keď sa vyhrá väčšinou v šatni povie tréner pár slov a medzi sebou si posúvame ‚ceny‘ pre najlepšieho hráča zápasu, alebo najväčšieho makača. Ten kto to má, tak určí kto ďalší to dostane,“ prezradil Košičan. Po prehratom zápase je atmosféra trochu iná: „Keď sa prehrá tréner ide rovno do šatne, všetci sa prezlečú a idú domov. Od neho dostaneme väčšinou až na druhý deň,“ smeje sa Slafkovský.

Útočník Montrealu si spomenul aj na najväčší trest, aký pod Martinom St. Louisom dostali. „Musím ale povedať, že som vychytal veľmi dobrého trénera, ktorý už nie je z tej staršej generácie, že sa iba korčuľovalo, my sme nemali taký trest, ale mali sme raz, keď sme prehrali 9:2 s Washingtonom,“ zaspomínal si.

„To je to, že také korčuľovanie hore-dole je ešte jednoduché, ale keď sa hrajú súboje 30 sekúnd v rohu 1 na 1, tak to je trošku náročnejšie ako si len zakorčuľovať. Keď toto robíme vyše hodiny a ešte na Nový rok...“ smial sa „Slafko“.