Je potrebné spresniť výklad zákona o mimovládnych organizáciách. Na utorňajšom stretnutí sa na tom zhodli predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) a zástupcovia Komory mimovládnych neziskových organizácií a zástupcovia platforiem týchto organizácií. Konkrétnymi riešeniami by sa mala zaoberať Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Stretnutia sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák.
„Nikto nespochybnil princíp transparentnosti, na ktorom je zákon postavený. Zhodli sme sa však, že niektoré jeho časti si vyžadujú presný a jednoznačný výklad, aby sme predišli akýmkoľvek nejasnostiam a zbytočnej byrokracii,“ skonštatoval Raši.
Zástupcovia mimovládnych organizácií zadefinovali konkrétne časti zákona, ktoré sú v praxi nejasné alebo spôsobujú administratívne komplikácie. Podľa šéfa parlamentu je preto potrebné čo najskôr hľadať také riešenia, ktoré im zjednodušia činnosť v oblastiach, v ktorých novela zákona priniesla komplikácie. Jedným z takýchto príkladov je snaha doriešiť povinnosť mimovládnych organizácií zverejňovať informácie, ktorými už zodpovedné štátne a verejné inštitúcie disponujú. Predísť sa tak má duplicite a navýšeniu práce pre organizácie.
Štátny tajomník rezortu vnútra im zároveň odporučil, aby svoje podnety spolu s návrhmi predložili Rade vlády pre mimovládne a neziskové organizácie. Označil to za nevyhnutý krok pre zabezpečenie efektívneho riešenia súčasného stavu. Rada by sa týmito pripomienkami mala podľa neho zaoberať už na svojom najbližšom zasadnutí.
Predseda parlamentu zároveň poukázal na význam ďalšej konštruktívnej diskusie so zástupcami tretieho sektora. „Tento zákon nevnímam ako bodku, ale ako začiatok dialógu,“ podotkol Raši. Deklaroval, že spoločným cieľom by mal byť slobodný, aktívny a zároveň plne transparentný tretí sektor.
Novela zákona o neziskových organizáciách platí od júna. Pre organizácie napríklad zavádza povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.
V prípade novely zákona sa už verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský obrátil na Ústavný súd SR. Niektoré časti zákona podľa neho porušujú princíp slobody a sťažujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“ mimovládnych organizácií. Verí, že ústavný súd vyhovie jeho návrhu, čím ostane zachovaná vysoká úroveň združovacieho práva. Úrad vlády SR ho za to skritizoval, podľa neho sa tým ombudsman postavil na stranu politickej opozície. Podanie úrad vníma ako zbytočné a politické.