Mier vo východnej Európe je podľa eurokomisára Figeľa možný: Kľúčom je Schumanov a Marshallov plán!

Vojna na Ukrajine sa v budúcnosti môže vyvinúť troma smermi: zlým, oveľa horším a nádejným. Zlým scenárom je pokračovanie bojov v súčasnej podobe, oveľa horším je ďalšia eskalácia konfliktu a nádejným je skutočná mierová dohoda akceptovateľná pre Rusko aj Ukrajinu. Vo svojom komentári zverejnenom v stredu na portáli The European Times to napísal bývalý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.

Mier vo východnej Európe je podľa neho možný a priniesť by ho mohla dohoda medzi Ruskom a USA založená na kombinácii princípov Marshallovho plánu, ktorý po druhej svetovej vojne poskytol americkú hospodársku pomoc západnej Európe, a plánu Roberta Schumana, ktorý mal za cieľ spoluprácu niekdajších znepriatelených európskych štátov, informuje TASR.

Najpravdepodobnejším scenárom je podľa Figeľa pokračovanie vojny v súčasnej podobe. Rusko je totiž napriek ukrajinským útokom na jeho energetickú infraštruktúru schopné viesť dlhú a vyčerpávajúcu vojnu. Napriek podpore zo strany Západu Ukrajina podľa Figeľa nemá silu vyhnať ruské vojská ani zastaviť ich postup.

Figeľ však nevylučuje ani ďalšiu eskaláciu konfliktu. Upozorňuje pritom, že obe svetové vojny vzišli najmä z udalostí v Európe. Bezprecedentné zbrojenie, ktoré dnes presadzuje NATO a EÚ, podľa neho môžu odrádzať od budúcej agresie a posilniť v Európe zbrojársky priemysel, avšak tento krok neprinesie mier ani nevytvorí prosperitu.

Za nádejný scenár označuje bývalý eurokomisár skutočnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou podporovanú Spojenými štátmi a Európou. Takáto dohoda podľa neho môže vzniknúť na základe obratu vo vzťahoch medzi USA a Ruskom, ktoré Figeľ považuje za dve strany zástupnej vojny. Upozorňuje, že kľúčové je, aby americký prezident Donald Trump naďalej pokračoval vo svojom úsilí o zastavenie vojny.

Figeľ je presvedčený, že mier vo východnej Európe je možné dosiahnuť prostredníctvom kombinácie princípov Schumanovho a Marshallovho plánu, ktoré boli zavedené v západnej Európe po skončení druhej svetovej vojny.

Vo svojom komentári predstavuje víziu spoločnej hospodárskej a obchodnej spolupráce medzi USA a Ruskom v podobe jednotného trhu, ktorého súčasťou by boli kľúčové komodity pre vedenie vojny - energetické suroviny, vzácne nerasty, ale aj informačné technológie, umelá inteligencia a duševné vlastníctvo. Takýto spoločný trh by podľa neho mal byť otvorený pre všetky slobodné krajiny v Európe, Severnej Amerike a strednej Ázii a sprevádzaný by mal byť dohodou o spoločnej bezpečnosti.

„Vojna v takomto spoločenstve by sa stala nemožnou a nepredstaviteľnou, tak ako to bolo v prípade zjednotenej západnej Európy po roku 1950,“ píše Figeľ, ktorý pripomína, že aj partnerstvo medzi Nemeckom a Francúzskom bolo po druhej svetovej vojne pre mnohých nepredstaviteľné.

Dôstojná mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom tiež podľa jeho slov musí zahŕňať návrat utečencov, ochranu práv menšín, prechodnú správu sporných území pod medzinárodným dohľadom, sebaurčenie na demokratickom princípe, zrušenie sankcií, ako aj obnovu zničených území a infraštruktúry.