Katastrofická predpoveď vedcov: Tieto krajiny budú veľmi trpieť!

Aj keď sa krajinám na celom svete podarí obmedziť produkciu skleníkových plynov a priemerná teplota zemskej atmosféry sa zvýši maximálne o 1,5 stupňa Celzia, do roku 2100 zmizne polovica (z celkového počtu) súčasných ľadovcov.

Ak však bude globálne otepľovanie pokračovať súčasným tempom, priemerná teplota zemskej atmosféry sa zvýši o 2,7 stupňa Celzia a do konca storočia zmizne 68 % všetkých ľadovcov. To však znamená počet ľadovcov, nie hmotnosť strateného ľadu.

Vedci zistili, že pri najoptimistickejšom scenári oteplenia o 1,5 °C zmizne 49 % ľadovcov. Ak by však globálne otepľovanie pokračovalo podľa súčasného scenára otepľovania o 2,7 °C, straty by boli výraznejšie a podľa článku uverejneného v časopise Science by zmizlo 68 % dnešných ľadovcov. Ak by k tomu došlo, do konca storočia by vo väčšine Európy (okrem Škandinávie), západnej Kanady a USA nezostali takmer žiadne ľadovce.

To výrazne prispeje k zvyšovaniu hladiny morí, ohrozí zásobovanie pitnou vodou až dvoch miliárd ľudí a zvýši riziko prírodných katastrof, ako sú napríklad povodne. "Rýchlo sa zvyšujúci úbytok ľadovcov pri náraste globálnej teploty nad 1,5 °C zdôrazňuje naliehavosť stanovenia ambicióznejších klimatických záväzkov na zachovanie maximálneho množstva ľadovcov v týchto horských oblastiach," píšu autori.

Tím použil na mapovanie topenia ľadovcov satelitné údaje z posledných dvoch desaťročí a analýzu vykonal s väčšou presnosťou ako kedykoľvek predtým. Predchádzajúce modely sa spoliehali na merania konkrétnych ľadovcov a tieto informácie sa potom extrapolovali, ale teraz mohli výskumníci získať údaje o každom z 200 000 ľadovcov na planéte. Po prvýkrát tak získali predstavu o tom, koľko by sa ich stratilo pri rôznych scenároch zmeny klímy.

"Prvýkrát sme izolovali počet ľadovcov, ktoré sa stratia, predtým sme modelovali len celkové množstvo ľadu, úbytok hmoty. Väčšina ľadovcov, ktoré sa stratia, má malú rozlohu, v súčasnosti menej ako jeden štvorcový kilometer. Hoci sa na celkovom objeme vody podieľajú menej, sú najzraniteľnejšie voči zmenám. Preto je celková strata hmotnosti menšia, takže napríklad podľa scenára 2,7 °C sa stratí šesťdesiatosem percent ľadovcov, ale relatívna hmotnosť je menšia, pričom úbytok ľadu sa predpokladá na úrovni tridsaťdva percent. Keď sa zamyslíme nad tým, kde najviac ľudí vidí a navštevuje ľadovce, je to naozaj na miestach, kde sú prístupné, napríklad v strednej Európe alebo vo vysokohorskej Ázii. V týchto oblastiach je veľa menších ľadovcov. Sú skutočným jadrom spoločnosti a hospodárstva týchto miest. A tieto ekonomiky a spoločnosti budú ich stratou veľmi trpieť," povedal hlavný autor štúdie profesor David Rounce z Carnegie Mellon University v Pittsburghu a University of Alaska Fairbanks.