Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu predložili návrhy na revíziu základnej legislatívy Európskej únie. Urobili tak v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy a v reakcii na bezprecedentné výzvy a viacnásobné krízy, ktorým čelí EÚ.

Medzi hlavné návrhy patrí zavedenie dvojkomorového systému a menej patových situácií v Rade EÚ prostredníctvom väčšieho počtu rozhodnutí hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

Europoslanci žiadajú plné právo EP iniciovať nové právne predpisy a právo spolurozhodovať o dlhodobom rozpočte EÚ. Zákonodarcovia chcú tiež revíziu pravidiel upravujúcich zloženie Európskej komisie, ktorej budúci názov by mal znieť "európska exekutíva", vrátane voľby jej predsedu. Toho by mal po novom nominovať europarlament a potvrdiť Európska rada, čiže hlavy vlád a štátov členských krajín, čo je opačný postup ako v súčasnosti.

Podľa poslancov treba obmedziť počet eurokomisárov na 15, a to na princípe rotácie medzi členskými štátmi. Medzi požiadavky členov EP patrí aj výrazné zvýšenie transparentnosti Rady EÚ (zasadnutia na úrovni ministrov) zverejňovaním pozícií členských štátov k legislatívnym otázkam a väčší vplyv občanov vďaka tomu, že Únia bude musieť vytvoriť vhodné mechanizmy účasti a že sa posilní úloha európskych politických strán.

Poslanci požadujú viac právomocí pre EÚ v otázkach životného prostredia, ako aj spoločné právomoci Únie v niektorých oblastiach, ktoré v súčasnosti patria do výlučnej právomoci členských štátov: verejné zdravie (cezhraničné ohrozenia zdravia, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva), civilná ochrana, priemysel a vzdelávanie. Existujúce spoločné právomoci by sa mali ďalej rozvíjať v oblastiach energetiky, zahraničných vecí, vonkajšej bezpečnosti a obrany, politiky vonkajších hraníc a cezhraničnej infraštruktúry.

Diania v Štrasburgu sa vo svojich príspevkoch chytil šéf strany Republika Milan Uhrík. "Toto sa chystajú spraviť s Európou po eurovoľbách. Vytvoriť bruselskú armádu, posilniť imigráciu, ovládnuť školstvo, zdravotníctvo a zrušiť možnosť nesúhlasu členských štátov! Nie, nejde o strašenie. Ide o oficiálnu žiadosť Europarlamentu na "reformu EÚ", odhlasovanú 22.11.2023 v Štrasburgu. Toto si odhlasovali progresívci a socialisti," napísal na Facebooku. Kopol si aj do slovenských politikov.

"Žiaľ, podporili to aj europoslanci zo Slovenska. Liberáli a progresívci hlasovali ZA. SMERáci sa hlasovania nezúčastnili, vďaka čomu eurosocialistom pomohli znížiť kvórum a návrh ľahšie presadiť. Napokon to prešlo tesne, len o 17 hlasov z 565 hlasujúcich," vyhlásil Uhrík.

Na vyhlásenia Uhríka na sociálnej sieti vo štvrtok večer reagovala europoslankyňa Monika Beňová. Začala hneď zostra. "Dovoľte mi len krátku reakciu na hysterické videjko “predstaviteľov” neúspešnej strany Republika. K tomu, že nepodporujeme spolu s @katarina.roth.nevedalova návrhy na zmenu hlasovania z jednomyseľného na tzv. “Kvalifikovanú” väčšinu som písala opakovane, odkedy tento návrh vznikol a debatuje sa o ňom," uvádza Beňová.

Dodáva, že EP nemôže takú zmenu schváliť, ak s ňou nebudú súhlasiť všetky členské štáty a prípadne Konvent o budúcnosti Európy. Europoslankyne sa na jednom z hlasovaní podľa Beňovej nezúčastnili, pretože Neveďalová letela na pohreb starej mamy a Beňová mala dlho plánovaný lekársky termín.

"Bez ohľadu na to, že aj keby sme tam boli bývali, nič by to na výsledku hlasovania nezmenilo, čo Uhrík vie, jeho biedny výsledok vo voľbách do NR SR ho frustruje natoľko, že jediné čomu sa venuje, je nadávanie na SMER - SSD prípadne na SNS. Tak, ako to robil aj pred voľbami do NR SR," uviedla s tým, že SMER - SSD nikdy nepodporí a nikdy nepodporoval návrhy na zmeny v hlasovaní. Boli v tejto téme vždy jednoznační a jasní.

"Toto je jedna z mála reakcií, ktoré mienim “venovať” Uhríkovi a jeho nezmyslom," dodala Beňová. Správu o legislatívnych zmenách v EÚ, ktorú podporilo 305 poslancov, 276 bolo proti a 29 sa hlasovania zdržalo, pripravilo päť spoluspravodajcov z rôznych politických frakcií, zastupujúcich širokú väčšinu v europarlamente.