Desiatky nedávnych pitiev mali preukázať stopy covidu v celom tele, a to vrátane pľúc, srdca, sleziny, obličiek, pečene, hrubého čreva, hrudníka, svalov, nervov, reprodukčného traktu, očí a mozgu, píše portál Science Alert. Pri jednej konkrétnej pitve sa našli zvyšky nového koronavírusu v mozgu zosnulého pacienta 230 dní po tom, ako sa u neho začali prejavovať prvé príznaky.

"Naše údaje naznačujú, že u niektorých pacientov môže spôsobiť systémovú infekciu a pretrvávať v tele celé mesiace," uviedli autori štúdie, ktorá bola uverejnená v časopise Nature. Viedli ju výskumníci z Národného inštitútu zdravia Spojených štátov (NIH). V minulosti pri pitve osôb, ktoré sa nakazili koronavírusom, zistili predbežné známky multiorgánového šírenia, pričom genetické zvyšky vírusu sa objavili v množstve tkanív, orgánov a tekutín.

V júli 2020 ďalšie pitvy preukázali prítomnosť krvných zrazenín v takmer každom životne dôležitom orgáne osôb, ktoré sa nakazili vírusom Covid-19. Vedci naznačujú, že ich najnovšie zistenia sú doteraz najkomplexnejšou analýzou bunkového pretrvávania vírusu v ľudskom tele.

Štúdia zahŕňala 44 pitiev, pri ktorých výskumníci starostlivo zisťovali a kvantifikovali úroveň vírusu v 85 miestach a tekutinách. Tieto genetické informácie naznačujú, kde sa vírus mohol počas života človeka replikovať.

Z pitiev vykonaných v období od apríla 2020 do marca 2021 vedci zistili, že staršie, neočkované osoby, ktoré zomreli na covid, vykazovali hojné známky replikácie SARS-CoV-2 v celkovo 79 miestach a telesných tekutinách. Navyše niektoré z týchto zmien boli zjavné už do dvoch týždňov po tom, ako sa začali objavovať prvé príznaky.

Zatiaľ čo pľúca vykazovali najviac zápalov a poškodení, mozog a iné orgány často nevykazovali výrazné zmeny tkaniva napriek značnej vírusovej záťaži. Autori si nie sú istí, prečo je to tak. Mohlo by to byť napríklad tým, že ľudský imunitný systém nie je v porovnaní s pľúcami tak dobre zameraný na tieto iné miesta.

V neskorších štádiách vyliečenia covidu výskumníci našli dôkazy, že pľúca boli menej infikované ako na začiatku, zatiaľ čo iné miesta nevykazovali ani zďaleka také zlepšenie. "Naše výsledky ukazujú, že hoci najväčšia záťaž vírusom je v dýchacích tkanivách, vírus sa môže šíriť po celom tele," uzatvárajú výskumníci.

Ako sa vírus šíri tak ďaleko, je ďalšou záhadou, ktorú treba vyriešiť. Pitvy v súčasnej štúdii často nepreukázali zvyšky vírusu v krvnej plazme, čo naznačuje, že patogén môže cestovať inými cestami.

Pochopenie spôsobu, akým sa šíri a pretrváva v ľudskom tele, by mohlo odhaliť veľa o tom, prečo niektorí pacienti trpia dlhotrvajúcim covidom. Štúdia NIH neexperimentovala konkrétne s pacientmi s dlhotrvajúcim covidom, ale výsledky sú dôležité pre možné liečebné plány.

Antivirotiká, ako je napríklad Paxlovid, by mohli pomôcť ľudskému imunitnému systému vyčistiť vírusové bunky z tkanív, orgánov a tekutín, ku ktorým sa inak môžu dostať len ťažko. Možno to následne pomôže zmierniť pretrvávajúce príznaky, píše zahraničný web.