Najstaršie známe dôkazy o zakladaní ohňa objavili archeológovia v Spojenom kráľovstve a pochádzajú z obdobia staršieho než 400 000 rokov. Tento objav posúva vznik zámerného založenia ohňa na časovej osi o 350-tisíc rokov späť oproti doterajšiemu predpokladu, podľa ktorého sa ľudia učili zakladať oheň až pred 50 000 rokmi. Tak staré boli predošlé dôkazy zo severného Francúzska.
Výskumný tím z Anglicka objavil v opustenej ílovni pri Barnhame v Suffolku pazúriky popraskané ohňom, opracované päsťové kliny a teplom zmenené sedimenty. Kľúčové boli aj dva fragmenty železného pyritu, minerálu používaného na vykresávanie iskier. Z geologických analýz vyplynulo, že pyrit je v miestnej krajine vzácny, čo naznačuje jeho zámerné prinesenie na miesto kvôli výrobe ohňa.
Tím vedený odborníkmi z Britského múzea strávil štyri roky dokazovaním, že ohriata ílovitá vrstva nevznikla v dôsledku prírodného požiaru. Geochemické testy potvrdili opakované využívanie ohňa na tom istom mieste, čo je typické pre ľudskú aktivitu.
„Niet pochýb o tom, že náš mozog je energeticky náročný. Spotrebúva asi 20 % energie nášho tela, takže mať k dispozícii oheň, mať schopnosť oheň vytvárať, pomôže uvoľniť živiny z potravy, čo pomáha tento mozog zásobovať, udržiavať ho v chode a umožňuje vývoj väčšieho mozgu,“ uviedol profesor Chris Stringer z Prírodovedného múzea v Londýne.
Medzi nálezom z Barnhamu a ďalším najstarším dôkazom existuje asi 350 000 rokov, čo však neznamená, že sa oheň nepoužíval aj skôr. „Predpokladáme, že ľudia, ktorí v Barnhame oheň vytvorili, si túto znalosť priniesli z kontinentálnej Európy. Existoval tam pevninský most,“ tvrdí Stringer.
