Britská stanica BBC v nedeľu uviedla, že jej novinára, ktorý v Šanghaji informoval o priebehu protestov za ukončenie prísnych opatrení čínskej vlády proti šíreniu covidu, zadržala a zbila čínska polícia. TASR prevzala správu z agentúry AFP. Demonštranti vyšli v nedeľu do ulíc najväčšieho čínskeho mesta Šanghaj.
Protest proti prísnym protipandemickým opatreniam v Číne zorganizovali aj študenti elitnej univerzity v čínskej metropole Peking. „BBC je mimoriadne znepokojená zaobchádzaním s naším novinárom Edom Lawrenceom, ktorý bol zatknutý, keď informoval o protestoch v Šanghaji,“ napísala BBC vo vyhlásení.
Lawrence, ktorý v Číne pracuje ako akreditovaný novinár, bol zadržaný na niekoľko hodín, počas ktorých ho policajti udierali a kopali, tvrdí BBC. Polícia neskôr novinára prepustila.
„Je veľmi znepokojujúce, že jeden z našich novinárov bol takto napadnutý, keď si plnil svoje povinnosti,“ uviedla BBC. Dodala, že od čínskych úradov nedostala oficiálne vysvetlenie ani ospravedlnenie okrem tvrdení, že novinára zatkli pre jeho vlastné dobro, pretože sa v dave ľudí mohol nakaziť koronavírusom. „Nepovažujeme to za dôveryhodné vysvetlenie,“ uzavrela BBC.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že reportér BBC zadržaný počas víkendového protestu v Šanghaji sa na mieste nepreukázal novinárskym preukazom.
„Na základe toho, čo sme sa dozvedeli od príslušných šanghajských úradov, sa neidentifikoval ako novinár a dobrovoľne nepredložil novinársky preukaz,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien. Zároveň zahraničným médiám odkázal, aby „v Číne dodržiavali čínske zákony a predpisy.“
Čína v nedeľu hlásila najvyšší počet nakazených od začiatku pandémie – celkovo 39.506 prípadov komunitného prenosu covidu. Stalo sa tak napriek tomu, že komunistická vláda v Pekingu nepoľavuje v uplatňovaní čoraz nepopulárnejšej stratégie nulovej tolerancie koronavírusu, spojenej so zavádzaním striktných lockdownov a ďalších obmedzení.
PROTESTY V ČÍNE PRE PROTICOVIDOVÉ KROKY VLÁDY ZASAHUJÚ AKCIOVÉ TRHY
Ázijské akciové trhy zaznamenali v pondelok pokles, keď burzy reagovali na vývoj v Číne, kde sa zdvihla vlna odporu voči prísnym vládnym opatreniam proti ochoreniu COVID-19. Protesty vo viacerých čínskych mestách, na ktorých účastníci žiadali ukončenie tvrdých protipandemických opatrení vlády, ako aj politické slobody, vyvolali na trhoch obavy z dôsledkov pre druhú najväčšiu ekonomiku sveta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Stovky ľudí protestovali počas víkendu vo viacerých čínskych mestách. Boli to najväčšie demonštrácie od prodemokratických protestov z roku 1989, ktoré armáda krvavo potlačila. Víkendové protestné zhromaždenia vypukli v reakcii na smrtiaci požiar v bytovom dome v čínskom regióne Sin-ťiang z konca minulého týždňa. Mnohí Číňania sú presvedčení, že práve lockdown sa podpísal pod komplikácie počas záchrannej akcie. Protesty sa konali v Šanghaji, Pekingu, Nankingu a ďalších mestách. Rastúce napätie sa odrazilo na vývoji ázijských trhov, najmä čínskych.
Hlavný index hongkonskej burzy Hang Seng klesol o 1,8 % a hlavný index burzy v Šanghaji zaznamenal na záver obchodovania pokles o 0,8 %. Pokles zaznamenali aj burzy v Tokiu, Sydney, Soule, Singapure, Jakarte, Bangkoku či vo Wellingtone. Napríklad hlavný index burzy v Tokiu Nikkei 225 uzatvoril pondelkové obchodovanie poklesom o 0,4 % a obchodovanie ukončil na úrovni 28.162,83 bodu. Podľa ekonómov bude musieť čínska vláda rýchlo konať.
Ako povedal Ken Cheung z Mizuho Bank, zdá sa, že vládna politika nulovej tolerancie voči covidu už dosahuje bod zlomu. „Vláda by mala zmierniť protipandemické opatrenia, aby situáciu upokojila,“ povedal. Uvoľnenie tvrdých opatrení by zároveň mohlo podporiť ekonomiku a s ňou posilniť akciové aj ropné trhy.
Aj ceny ropy zareagovali na vývoj v Číne a v pondelok klesli o takmer 3 %. V súčasnosti sa cena severomorskej ropnej zmesi Brent pohybuje okolo 81,50 USD (78,55 USD) za barel (159 litrov), čo predstavuje pokles približne o 2,6 %. (1 EUR = 1,0375 USD)