Svetové ekonomické fórum (WEF) by mohlo vymenovať súčasnú prezidentku Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardovú za svoju novú predsedníčku už v novembri. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na štyri zdroje blízke WEF. Ak by sa tieto informácie potvrdili, znamenalo by to, že Lagardová skončí na čele ECB o takmer rok skôr, než sa jej skončí mandát, čo by urýchlilo plánované zmeny vo vedení banky.
Lagardovej mandát na čele ECB sa končí v októbri budúceho roka. Ak svoj post opustí v najbližšom období, poskytne tak predstaviteľom Európskej únie možnosť vybrať nového šéfa ECB ešte pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku, ktoré sa uskutočnia v apríli budúceho roka. Do rozhodovania o budúcom prezidentovi ECB by tak nemohla zasiahnuť francúzska krajná pravica, ktorá by podľa prieskumov verejnej mienky mohla vo voľbách zvíťaziť.
Správna rada WEF, ktorej je Lagardová členkou, sa zíde 2. novembra a už na tomto rokovaní by mohla súčasnú šéfku ECB vymenovať za novú predsedníčku, uviedli zdroje, ktoré si neželali byť menované. Podľa dvoch zdrojov je ďalšou možnosťou iba stanovenie dátumu hlasovania o novom šéfovi WEF, čo by umožnilo predstaviť Lagardovú ako novú predsedníčku na nasledujúcom výročnom zasadnutí WEF, ktoré sa koná každý rok v januári. Upozornili, že vymenovanie Lagardovej za novú šéfku WEF nie je stopercentnou záležitosťou, bývalá francúzska ministerka financií má však širokú podporu 27-člennej správnej rady.
Bez ohľadu na to, aký spôsob správna rada WEF zvolí, prípadný skorší odchod Lagardovej poskytne Európe dostatok času na zvolenie nového šéfa ECB ešte pred ukončením prezidentského mandátu Emmanuela Macrona. Tomu sa mandát končí v máji a Lagardová je známa tým, že by chcela, aby o jej nástupcovi mohol rozhodovať ešte súčasný francúzsky prezident. V európskych politických kruhoch sa obávajú, že v prípade víťazstva Marine Le Penovej v prezidentských voľbách sa rokovania o budúcom šéfovi ECB môžu skomplikovať.
Samotná Lagardová, ktorá je momentálne na výročnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky v Bangkoku, uviedla, že vo vedení ECB zotrvá do budúceho roka. Nepovedala však, či to znamená, že až do konca októbra, keď sa jej končí mandát.
V prípade jej nástupu do čela WEF by sa tak otvoril priestor nielen na skoršie rozhodnutie o budúcom prezidentovi banky, ale aj na širšie zmeny vo Výkonnej rade ECB. Predčasne totiž svoj post opúšťa súčasná členka rady Isabel Schnabelová, ktorá v januári nastúpi na nový post v MMF, a navyše v máji končí hlavný ekonóm ECB Philip Lane.
Aj keď na miesto vo Výkonnej rade ECB môže svojho kandidáta navrhnúť ktorákoľvek členská krajina eurozóny, tri najväčšie ekonomiky - Nemecko, Francúzsko a Taliansko - majú v rade de facto trvalé zastúpenie. Nemecko dalo najavo, že má záujem o miesto po Schnabelovej a v prípade Francúzska sa hovorí o obsadení postu hlavného ekonóma. Pokiaľ ide o nového šéfa ECB, najväčšie šance sa dávajú generálnemu riaditeľovi Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) Pablovi Hernándezovi de Cosovi zo Španielska a Klaasovi Knotovi, bývalému guvernérovi holandskej centrálnej banky.
