Koktejl.sk
Extrémne horúčavy poháňané klimatickou krízou doslova vysávajú Európu. Leto roku 2026 prinieslo na kontinent ničivé sucho, ktoré podľa vedcov už nie je len dôsledkom nedostatku zrážok, ale predovšetkým rekordne vysokých teplôt. Nová analýza medzinárodného tímu World Weather Attribution ukázala, že zmena klímy mení samotnú povahu sucha.
Kým v západnej Európe sú podmienky pre extrémne odparovanie vlhkosti z prostredia až 80-krát pravdepodobnejšie, vo východnej Európe je to 40-krát. Samotné poľnohospodárske sucho, teda kritické vysychanie pôdy, je na západe v dôsledku emisií z fosílnych palív päťkrát pravdepodobnejšie a na východe dokonca až jedenásťkrát. Zrážkový deficit, ktorý by v minulosti spôsobil len mierne sucho, sa tak pre horúcu atmosféru mení na extrémnu hrozbu, uvádza The Guardian.
Následky tohto stavu už pociťujú milióny ľudí aj celá európska ekonomika. Francúzsko očakáva najhoršiu úrodu kukurice za posledných 50 rokov a rumunskí farmári prišli o viac ako milión hektárov plodín. Hladiny riek drasticky klesli – Rýn v Holandsku je na tom horšie ako počas historicky suchého leta 1976.
„Nie je to len kríza pre poľnohospodárov, dopadá to na tých najzraniteľnejších. Straty na úrode, nízke hladiny riek a obmedzenia vody hrozia zvýšením cien základných komodít, ako sú potraviny a energie, čo najviac zasiahne nízkopríjmové domácnosti,“ upozorňuje výskumníčka Merel Laauwen pre Euronews.
Zaujímavosťou je, že napríklad západná Európa zažila pomerne vlhkú zimu, no napriek tomu čelí obrovskej kríze. „Je to naša vlastná vina. S rastúcimi teplotami sa rýchlo zvyšuje ,smäd‘ atmosféry, ktorá vysáva vlhkosť z riek, jazier a pôdy už na jar, ešte pred začiatkom leta,“ vysvetľuje Dominik Schumacher z inštitútu ETH v Zürichu. Podľa neho sa mení mechanizmus vzniku európskych súch – už nevznikajú nevyhnutne pre chýbajúci dážď, ale pre teplejší vzduch, ktorý nedovolí vode ostať v zemi.
Odborníci varujú, že ak nedôjde k ráznej zmene, podobné scenáre sa stanú každoročnou realitou. „Najviac znepokojujúce je, že tieto podmienky nastávajú pri oteplení o 1,4 stupňa Celzia. Ak globálne emisie zvýšia teplotu na predpovedaných 2,8 stupňa, pravdepodobnosť týchto podmienok by sa mohla zdvojnásobiť,“ varuje Mariam Zachariah z Imperial College London.
Šéf OSN pre klímu Simon Stiell dodáva, že zhoršujúce sa suchá sú neignorovaťeľným varovným signálom a jedinou cestou, ako zabrániť ešte brutálnejším a drahším krízam, je okamžitý prechod na obnoviteľné zdroje energie.
Koktejl.sk
