Čo sa deje na Ukrajine? Šokujúce svedectvá ruských vojakov!

Rus Viktor Shyaga je vojak, ktorý vstúpil do armády v marci 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu. V apríli a máji bojoval proti kyjevskej armáde a potom o svojich skúsenostiach napísal na blogu LiveJournal. Jeho správy o čase strávenom na Ukrajine priniesol na svetlo vojenský historik s prezývkou ChrisO na sociálnych sieťach, informuje express.co.uk.

Viktor je obzvlášť ostrý vo svojich správach o veliteľovi svojho práporu, ktorého obviňuje z ľahostajnosti k obetiam vo vlastnej jednotke. „Stál pred nami a k útoku nás motivoval tak, že povedal, že ak to neurobíme, postrelí nás do nohy,“ tvrdí ruský vojak. „Kričal som na neho zo svojej formácie, že je to nezákonné, no nereagoval,“ doplnil Viktor. Vojak tiež naznačil, že jeho veliteľ sa vôbec nemal k tomu, aby sa k nim pripojil a iba vysedával v obrnenom transportéri.

Ruské jednotky sa tiež sťažujú, že sú nedostatočne pripravené a vyzbrojené na vedenie tejto vojny. Dlhodobo sa objavujú správy o nízkej morálke armády a o dezerciách. Viktor tvrdí, že jeho výcvik prakticky neexistoval a bol úplne zbytočný.

Vysvetlil, že pri nástupe im bol sľúbený rýchlokurz výcviku prežitia. „Toto všetko sa ukázalo ako lož. Nikto z nás (22 ľudí) sa nič nenaučili. Nesmeli sme si ani vyskúšať zbrane,“ zakončil.

Nejedná sa však o jedinú podobnú výpoveď z ruskej strany. Nedávno zverejnil svedectvo na sociálnej sieti VKontakt výsadkár Pavel Filatyev (33) v 141-stranovom dokumente. Je prvým slúžiacim členom ruskej armády, ktorý verejne kritizoval inváziu na Ukrajinu a opustil krajinu.

„Pochopili sme, že sme boli zatiahnutí do vážneho konfliktu, kde jednoducho ničíme mestá a v skutočnosti nikoho neoslobodzujeme,“ povedal Pavel reportérovi CNN Matthewovi Chanceovi. Vedenie im poskytlo len chabé vysvetlenie prečo to všetko robia a oni časom pochopili, že všetko je lož. „Ničíme si pokojné životy. Táto skutočnosť nesmierne ovplyvnila našu morálku. Ten pocit, že nerobíme nič dobré," dodal.

Pavel ďalej uviedol, že korupcia a represie sú v jeho domovskej krajine rozšírené a tvrdí, že jeho jednotka, ktorá sídlila na Kryme bola zle vybavená a vojaci a ich velitelia nevedeli, čo sa od nich na Ukrajine očakáva. Dodal, že po príchode do Chersonu boli čoskoro rozčarovaní z toho, ako vláda zdôvodnila inváziu a čelila odporu miestnych obyvateľov, ktorí nechceli byť „oslobodení“.

Parašutista slúžil v ruskom 56. leteckom útočnom pluku a podieľal sa aj na úsilí o dobytie mesta Mykolajiv. Pre zranenie ho ale evakuovali z prvej línie. „Naše kasárne majú asi 100 rokov a nie sú schopné pojať všetkých. Všetky zbrane máme z čias Afganistanu. Niekoľko dní po tom, ako sme obkľúčili Cherson, nemali mnohí z nás žiadne jedlo, vodu ani spacie vaky. Keďže bola v noci veľká zima, nemohli sme ani spať. Nachádzali sme odpadky a handry, len aby sme sa do nich zabalili a zahriali sa.“

„Teraz, keď som odtiaľto preč, si myslím, že je to tá najhoršia a najhlúpejšia vec, akú mohla naša vláda urobiť. Neviem, kam nás vedie. Aký je ďalší krok? Jadrová vojna? Vidím, čo sa deje s mojou krajinou a som vydesený. Všetko je zničené, skorumpované. Jediné zákony, ktoré dobre fungujú, sú represívne,“ zakončil Pavel.