Zosadili "prezidenta chudobných": Za vzburu dostal 11 rokov väzenia

Peruánsky najvyšší súd vo štvrtok odsúdil bývalého ľavicového prezidenta Pedra Castilla na 11 rokov, päť mesiacov a 15 dní väzenia za pokus o rozpustenie Kongresu a vládnutie prostredníctvom prezidentských výnosov, informovala agentúra AFP.

Castillo, bývalý učiteľ z vidieka označovaný za prvého chudobného prezidenta Peru, pred víťazstvom v prezidentských voľbách nikdy nezastával volenú funkciu. Z úradu hlavy štátu ho odvolal peruánsky Kongres 7. decembra 2022. Dôvodom bol pokus o rozpustenie parlamentu, čo ústavný súd neskôr označil za prevrat. Po odvolaní z funkcie Castilla zadržali a neskôr obvinili zo vzbury a sprisahania. Namiesto neho sa prezidentkou stala dovtedajšia viceprezidentka Dina Boluarteová.

Verdikt nad Castillom zverejnili deň po tom, ako bol iný ľavicový exprezident – Martín Vizcarra – odsúdený na 14 rokov väzenia za prijímanie úplatkov počas pôsobenia vo funkcii regionálneho guvernéra. Vizcarra sa tak pripojil k dvom ďalším bývalým peruánskym prezidentom, ktorí sa ocitli za mrežami – v špeciálnej väznici pre bývalých lídrov v Lime. Trest si v nej odpykáva Ollanta Humala, ktorý bol prezidentom Peru v rokoch 2011-16, a Alejandro Toledo zastávajúci úrad hlavy štátu od roku 2001 do roku 2006.

Castillo sa v roku 2021 dostal k moci na základe sľubu, že pozdvihne chudobných v Peru. Urobil však šokujúce rozhodnutie, ktorým chcel dosiahnuť rozpustenie Kongresu, aby sa pokúsil vyhnúť ústavnej žalobe (impeachmentu) za údajnú korupciu. Tento jeho pokus nebol úspešný, lebo sa proti nemu postavili aj členovia jeho vlastnej vlády. Castillo bol zadržaný, keď spolu s rodinou šiel na mexické veľvyslanectvo, aby tam požiadali o azyl.

Obvinený bol zo vzbury, zneužitia moci a narušenia verejného poriadku. Vo štvrtok bol dvoch posledných obvinení zbavený. Prokuratúra preňho za vzburu požadovala 34 rokov odňatia slobody. Castillov osem mesiacov trvajúci súdny proces nabral začiatkom novembra dramatický spád, keď jeho bývalá premiérka Betssy Chávezová, ktorá bola tiež postavená pred súd, získala azyl na mexickom veľvyslanectve.

Peru následne prerušilo diplomatické vzťahy s Mexikom a nevylúčilo ani variant, že by peruánske jednotky vtrhli do areálu mexického veľvyslanectva, aby Chávezovú zadržali. Castillovo stíhanie malo v roku 2022 za následok masové protesty jeho priaznivcov z radov robotníckej triedy na peruánskom vidieku, ktoré boli tvrdo potlačené. O život prišlo najmenej 50 ľudí.

Castillova veľmi nepopulárna nástupkyňa, bývalá viceprezidentka Dina Boluarteová, viedla krajinu 22 mesiacov, ktoré poznačila hlboká kríza v oblasti bezpečnosti. V októbri ju tiež odvolali z funkcie.