Antarktída skrýva obrovskú gravitačnú dieru, kde je hladina oceánu o 130 metrov nižšie než v okolitých vodách. Vedci teraz tvrdia, že konečne vedia, ako vznikla. Oblasť v Rossovom mori je známa ako Antarctic Geoid Low (AGL). Gravitačná sila tu patrí medzi najslabšie na Zemi, a preto sa voda presúva do oblastí so silnejšou gravitáciou, čo vytvára pokles hladiny.
Podľa dvojice výskumníkov je tento jav dôsledkom veľmi pomalých pohybov hornín. Približne pred 70 miliónmi rokov sa pod Antarktídou začala hromadiť menej hustá hornina, ktorá oslabila gravitačnú príťažlivosť. Gravitačná anomália bola spočiatku slabá, ale medzi 50 a 30 miliónmi rokov výrazne zosilnela, teda v období eocénu. Vedci skombinovali záznamy zemetrasení z celého sveta s počítačovým modelom planéty.
„Predstavte si, že robíte CT vyšetrenie celej Zeme, ale nemáme röntgen ako v ordinácii. Máme zemetrasenia. Vlny zemetrasení nám poskytujú svetlo, ktoré osvetľuje vnútro planéty,“ vysvetlil metódu zobrazovania a výpočtu spoluautor výskumu Alessandro Forte z University of Florida. Z modelu je zrejmé, kde je gravitácia silnejšia a slabšia v závislosti od hustoty hornín. Zosilnenie gravitačnej diery pod Rossovým morom sa časovo zhoduje s rýchlym rozširovaním antarktických ľadových štítov vrátane Rossovho šelfového ľadovca.
Vedci sa domnievajú, že medzi týmito javmi môže existovať súvislosť, tá však zatiaľ nebola preukázaná. „Ak lepšie pochopíme, ako vnútro Zeme formuje gravitáciu a hladiny morí, získame vhľad do faktorov, ktoré môžu byť dôležité pre rast a stabilitu veľkých ľadových štítov,“ dodáva Forte s tým, že môžeme získať odpoveď na to, ako gravitačné javy vo vnútri Zeme ovplyvňujú klímu.
