Koktejl.sk
Jade Cooková mala len 21 rokov, keď sa presťahovala z Anglicka do Queenslandu. Teraz už 34-ročná mama pracovala na výletných lodiach v Európe ako kúpeľná terapeutka, keď si jedného dňa pri holení nôh všimla hrčku veľkosti hrášku na svojom stehne. Daily Mail píše, že dovtedy žiadne zdravotné problémy nepociťovala.
"Nechala som si ju skontrolovať na palube a povedali mi, aby som počkala, kým sa vrátim na breh. Potom som si ju nechala skontrolovať znova a lekári si mysleli, že je to len cysta," povedala Jade pre FEMAIL. "Viacerí lekári povedali, že to mám nechať na pokoji a uvidíme, či to zmizne. Žiadny z lekárov neurobil ultrazvuk ani biopsiu. Nerobili žiadne vyšetrenia. Len do toho stále pichali, aby zistili, či sa niečo objaví. Keď sa na to pozriem spätne, veľmi ma hnevá, ako ma odmietli," porozprávala.
Hrčka neskôr narástla do veľkosti golfovej loptičky a začala pulzovať, takže sa Jade rozhodla dať si ju skontrolovať po štvrtýkrát. "Išla som k lekárke v Austrálii so svojím priateľom, ktorý potreboval vyplniť recept, a prosila som ju, aby s tým niečo urobila. Nakoniec sa rozhodla, že ju vyoperuje a pošle na testy a vtedy sa ukázalo, že to nie je len cysta, ale nádor, ktorý sa začal šíriť," vysvetlila.
Jade potom musela dôkladne sledovať, či sa na jej hrudi a zvyšku tela neobjavia príznaky rakoviny. "Bola som v novej krajine, nikoho som nepoznala a mala som v sebe nádor, ktorý rástol, a netušila som, či sa nezhoršuje. Lekári mi povedali, že je vysoké riziko, že sa rozšíri do kostí, čo by mohlo byť smrteľné. Ak vám môžem niečo odkázať, tak to, aby ste brali svoje zdravie vážne. Ak si nahmatáte hrčku alebo čokoľvek podozrivé, trvajte na ultrazvuku alebo biopsii, aj keď je to v rozpore s vaším lekárom. Je lepšie byť v bezpečí, ako ľutovať," apeluje po svojej skúsenosti na ľudí.
Jade musela čakať na operáciu päť mesiacov. Celý čas sa obávala, že sa rakovina rozšíri. Nanešťastie, keďže lekári určili, že ide o sarkóm, neexistovalo žiadne vysvetlenie, prečo sa rakovina objavila. Sarkóm je typ rakoviny, ktorý sa môže vyskytovať v rôznych častiach tela. Vedci presne nevedia, čo spôsobuje väčšinu sarkómov mäkkých tkanív, ale zistili niektoré rizikové faktory, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť, že sa u človeka vyvinie.
"Nebola som veľmi vzdelaná, čo sa týka môjho zdravia, ale nerobila som nič zlé. Nefajčila som, nepila som, nebrala som žiadne drogy. Ľudia mi stále hovorili, že nemusím cvičiť ani sledovať, čo jem, pretože som prirodzene štíhlejšia, ale to jednoducho nie je pravda. Cvičenie, zvyšovanie srdcovej frekvencie, schopnosť konzumovať správne veci sú dôležité. Dôležité je vedieť pracovať na svojom myslení," povedala Jade.
V októbri 2012, keď sa jej zahojili rany po operácii, začala s rádioterapiou. "Jedna z najťažších vecí, ktorú som musela fyzicky podstúpiť, bolo ožarovanie. Bolo to, akoby vám niekto prikladal horák k nohe, mala som ho od pondelka do piatku každý deň počas šiestich týždňov. Akoby mi pálili nohu a počas liečby zvyšovali intenzitu. Spočiatku to bolo len ako spálenie od slnka, potom to bolo bolestivejšie," opísala mladá žena svoju liečbu.
Spala bez obliečky a lekári jej neodporúčali dávať si na nohu obväzy, pretože koža bola taká citlivá, že by sa odlúpila. Vedľajšie účinky ožarovania boli také silné, že Jade celý mesiac nemohla chodiť ani pracovať. V tom čase podľa jej slov nemala žiadnych priateľov okrem jednej ženy, ktorá s ňou pracovala na výletných lodiach.
"S niekým som sa zoznámila, ale bolo to pre neho trochu desivé - chodili sme spolu len pár týždňov a zrazu som mala rakovinu. Spätne chápem, prečo bol trochu odťažitý. Ale predstavil ma svojej rodine a boli úplne neuveriteľní. Vzali si ma pod svoje krídla, hlavne jeho mama a vozili ma na vyšetrenia do nemocnice, jeho sestra a brat študovali za zdravotné sestry, takže sa ponúkli, že mi budú robiť obväzy na prax. Prostredníctvom nich som spoznala niekoľko ďalších priateľov a ich rodiny mi varili večeru a pozývali ma na stretnutia," spomína s láskou.
Priatelia, ktorých Jade získala po ceste, sa stali jej druhou rodinou a systémom podpory. "Musela som len zostať psychicky silná a prekonať to. Všetci mi stále hovorili, aby som sa vrátila domov, ale ja nepochádzam z bohatej rodiny a nemala som dosť peňazí na to, aby som celý svoj život presťahovala späť. Mala som pocit, že môj sen prísť do Austrálie a začať podnikať by sa skončil skôr, ako by sa začal, keby som sa vrátila," prezradila o ťažkých časoch.
Jade príležitostne pracovala ako kúpeľná terapeutka, aby si mohla zaplatiť nájom a liečbu. Nakoniec si otvorila vlastný podnik so zameraním na úpravu obočia a stala sa z nej kozmetická magnátka. "Vždy som túžila otvoriť si vlastný podnik a cítila som, že je ideálny čas, pretože tu nebola veľká konkurencia, takže som si prenajala priestory a po piatich mesiacoch som mala úplne obsadené," povedala. Neskôr si otvorila dva ďalšie salóny a rozbehla úspešný biznis, o ktorom dovtedy len snívala.
Koktejl.sk
